Piatok sa vliekol neuveriteľne pomaly, a sobota nebola iná, pred obedom som sa rozhodol, že uvarím večeru, dúfajúc, že príjme pozvanie. Bolo len trištvrte na štyri, keď sa ozval zvonček pri dverách. Pozdravil som ju a kľakol si, prezul som ju do korkáčov. Na nožičkách mala čierne, jemné pančušky. Usmievala sa, „ďakujem Tomy,“ povedala a ja som sa skoro zbláznil od radosti. Všimol som si, že dnes nemá rozkladací stôl, mala len svoju veľkú kabelu, oblečené mala tričko a legíny, ktoré zvýrazňovali jej božské nohy a zadoček. Vybrala z nej plachtu a podala mi ju so slovami, „dnes trošku pretiahneme kĺby,“ vzal som plachtu z jej rúk a natiahol ju na zemi pri stene.
Zhodil som tričko a ľahol si na brucho, ruky som mal pripažené, Joyce stála vedľa mňa, položila na zem kabelu, „pripravený?“ opýtala sa, „áno,“ odvetil som, „dobre, toto bude trochu bolieť, si chlap, tak si s tým poradíš.“ Oznámila mi a prekročila ma, stála tvárou k mojej hlave a jej chodidielka boli pri mojich ramenách. Sadla si na môj chrbát a chytila mi ruky, zodvihla ich nad chrbát a položila si ich na svoje stehná, vedľa svojich bokov, posunula sa trochu viac dopredu a moje ruky boli jej nohami zodvihnuté ešte viac. Boleli ma ramená, to som ale ešte netušil, čo ma čaká. Jemná žienka, sediaca na mojom chrbte, sa posunula ešte viac dopredu, jej chodidielka som mal na úrovni hlavy. Bolesť v ramenách ma len, len že neprinútila vykríknuť od bolesti. Odrazu sa nahla a jej dlane mi objali tvár, lepšie povedané, zapchali mi ústa a nos, začala mi slušnou silou zakláňať hlavu a celá sa naklonila dozadu. Bolesť v chrbte, krku a ramenách sa vystupňovala tak, že som bez hanby reval do jej dlaní. Prehla ma ako luk, a silou ťahala ďalej, prašťalo vo mne, a tá potvora svojim zadočkom pohupovala po mojom chrbte. Tá bolesť bola ohromná, nemohol som si pomôcť rukami, tie som mal účinne uzamknuté na jej stehnách. Najhoršie ale bolo, že mi dochádzal dych.
Zmocnil sa ma strach. Po chvíli ma pustila a ja som ležal nevládne na zemi a snažil sa spamätať z šoku. Joyce neváhala ani chvíľu a podložila si svoje chutnučké chodidlá pod moju tvár. Surovo mi nimi zrovnala hlavu, jej chodidlá boli spojené a moja tvár bola natlačená na jej podošvy. Intenzívne som nasával božskú vôňu jej spotených nožičiek. Bola naozaj úchvatná, veľmi sa mi páčila, chytila mi ruky a začala ich tlačiť dohora. Moja tvár bola teraz silou tlačená na jej chodidielka. Jej nožičky veľkosti štyridsaťjeden, ako mi prezradili jej korkáče, mi zakryli celú tvár. Dotyk mojej tváre s jej hebkými, teplými podošvami mi kompenzoval bolesť v ramenách, bola ohromná a ja som ťažko stonal do jej vlhkých, chladných, voňajúcich podošiev. Myslel som, že mi ramená zlomí. Stále to trošku zmierňoval ten fantastický pocit dotyku mojej tváre s pančuškami ukrývajúcimi jej chodidielka. Ich vôňa bola pre mňa ako droga. Po chvíli sa ale bolesť vystupňovala ešte viac a začal som kričať, načo Joyce vzala svoje chodidielka z pod mojej tváre.
Usmievala sa, mala veľkú radosť, stiahla si z nôh pančuškové ponožky, poskladala ich do úhľadnej rolky, pravou rukou chytila Tomyho za tvár tak, že prsty mala na a pod jeho nosom, začala hlavu ťahať hore. Bolesť nosa ho prinútila poslušne nasledovať jej pohyb. Stále sa usmievajúca Joyce, mu ľavou rukou priložila rolku svojich voňavých ponožiek k ústam a ťahaním pravej ruky ho prinútila otvoriť ich. Pomaly mu ich napchala do úst. „Si veľmi hlučný,“ skonštatovala milo a pustila mu hlavu. Vzápätí mu svojimi nohami stlačila ruky k sebe a zodvihla ich od chrbta. Zareval do ponožiek v jeho ústach. Chvíľu ho trápila, „v utorok si sa ma pýtal, či sa nebojím chodiť k cudzím ľuďom, vidíš, mal si premýšľať o tom, či je bezpečné cudzieho človeka pustiť k sebe domov. Teraz aspoň budeš vedieť, že zdanie môže klamať. Už si si asi uvedomil, že si v mojej moci, teraz ti ukážem čo sa môže stať keď si nedáš pozor.“
Natiahla sa a pritiahla svoju kabelu k sebe.
Po Joyciných slovách mnou prenikol obrovský strach. Mala absolútnu pravdu, nepoznal som ju a bol som jej vydaný na milosť. Videl som ako si pritiahla tašku k sebe a môj strach sa ešte zväčšil. Skôr ako som stihol zareagovať mi Joyce do úst napchala akýsi balónik a remienkom ho upevnila okolo mojej hlavy. Vzápätí ten balónik nafúkla ručnou pumpičkou, vyplnil a utesnil mi celé ústa. Nebudem klamať, zachvátila ma smrteľná panika. Odpojila pumpičku a na krk mi upevnila široký kožený obojok. Začala sa zaoberať mojimi rukami, na každé zápästie mi upevnila kožené puto, surovo mi ohla za chrbát pravú ruku, dlaňou ku krku a pripla jej puto k obojku, to isté urobila s ľavou. Otočila sa a prisadla mi nohy, medzi členky mi upevnila nejakú tyčku, nohy som mal roztiahnuté a nemohol som ich dať k sebe. Chytila tú tyč a odsadla si späť na môj chrbát, ťahajúc moje nohy za sebou. Zase som bol prehnutý ako luk, moja hruď a hlava boli na zemi a chrbát a nohy, ťahané ňou dohora, smerom k hlave, spôsobovali obrovskú bolesť v mojich krížoch a chrbte. Poskakovala po mne a mne sa zdalo, že ma zlomí napoly. Dochádzal mi dych, mohol som dýchať len nosom a nedarilo sa mi v tej bolesti nadýchnuť sa toľko, koľko by som potreboval, kričal som bolesťou a fučal ako slon. Uľavilo sa mi, keď ma pustila a zišla zo mňa, otočila ma na chrbát a ja som sa díval do krásnej, usmiatej tváre ženy, ktorá ma takto surovo týrala, ani neviem, či Joyce je naozaj jej meno. Začala ma dvíhať, aby som si sadol, vzpieral som sa.
Rýchlo sa postavila a ani som nestihol pomyslieť na to čo sa deje a už bola jej bosá nožička v mojom rozkroku, „naozaj to chceš?“ opýtala sa ma, pochopil som, tlačila mi miešky, bolelo to ako čert, rýchlo som pokrútil hlavou. Usmiala sa, kľakla si a pomohla mi posadiť sa. Prešla za mňa, chytila ma za lakte spútaných rúk a začala ich dvíhať, obrovská bolesť v ramenách ma prinútila predkloniť sa, ležal som napoly prehnutý na svojich stehnách a Joyce si pohodlne sadla na moje, na chrbte spútané ruky. Prašťalo vo mne. Natiahla si svoje nádherné nožičky a chodidlami hladila moje líca, po chvíli poskakovania po mojom chrbte vstala a držiac ma za obojok ma znovu posadila. Sadla si na moje stehná a dívala sa mi do očí, jej nádherné, smaragdovo zelené oči ma hypnotizovali. Usmiala sa, jej úsmev bol čarovný, „myslím Tomy, že sme kĺby dostatočne ponaťahovali, čo ty na to?“ Hľadel som je do očí, prikývol som, objala ma rukami okolo krku, odopla mi balón a vypustila ho, vybrala mi ho z pusy a ja som si rozcvičoval stuhnutý jazyk a posúval som jej ponožky smerom von, nevypľul som ich, neodvážila som sa. „Otvor pusu,“ povedala a ja som ju otvoril, siahla mi prstami do úst a vytiahla svoje premočené ponožky. Poprehĺtal som sliny, ktorých som mal plné ústa, odkašľal som si. „Ďakujem Joyce,“ potichu som jej poďakoval a sklonil som hlavu, „bolo to úžasné,“ dodal som po chvíli.
Chytila moje líca do dlaní a zodvihla mi hlavu, pomaly sa približovala a jej hebké pery sa prisali k mojim. Začali sme sa vášnivo bozkávať. Chcel som ju hladiť, ale stŕpnuté a boľavé ruky som stále vytočené za chrbtom a pripútané k obojku. Po nádhernom a dlhom bozku, sa Joyce postavila a kľakla si za môj chrbát, odopla mi ruky a sňala putá, boli úplne meravé, snažil som sa ich rozhýbať, Joyce vstala a sadla si do kresla, odopol som si putá z nôh a rúk, obojok som si nechal. Po kolenách som podišiel k nej, chytil som jej členky a priložil si jej chodidlá k tvári, začal som jej jemne bozkávať podošvy a chutnučké pršteky. Joyce sa presunula na kraj kresla, moja hlava, či skôr môj krk bol medzi jej nádhernými stehienkami, položenými na mojich zmučených ramenách, oprela si päty o môj chrbát a pritlačila ma k sebe. Dotýkal som sa bradou jej lona a vdychoval jeho božskú vôňu. Hladila ma po hlave, „nehneváš sa?“ opýtala sa potichu, „hľadel som jej do očí, „Joyce, to bolo to najdesivejšie a najbolestivejšie, čo som doteraz prežil! Ale bolo to aj to najkrajšie, čo som doteraz prežil, si nádherná a ja ti ďakujem!“ Odvetil som jej s pohnutím v hlase. Zohla sa a objala okolo hlavy, pritlačila si ma k svojmu pevnému brušku, pobozkala ma do vlasov. „Myslíš, že by si si to ešte niekedy chcel zopakovať?“ Zaskočila ma jej otázka, „áno, určite, každý deň!“ Pustila ma a pozrela mi do očí, v tých svojich mala slzy. Zosunula sa do môjho lona. Objímali sme sa. „Si prvý muž, ktorý mi pobozkal nohy, sám od seba, mala som priateľa, tomu sa to nepáčilo a ja to zbožňujem, preto som sa rozhodla urobiť to, čo som ti dnes urobila, prepáč mi to, bolo to hop, alebo trop.“ Pobozkal som ju, „ja ti ďakujem, že si to riskla, máš nádherné nožičky, budem ti ich bozkávať každý deň ak budeš chcieť.“ Odvetil som jej, Prikyvovala hlavou a rozplakala sa. Objal som ju pevne a utešoval ju, „Joyce, to bolo najkrajšie rande v mojom živote, myslel som, že zomriem!“ zasmiala sa cez slzy. „Smiem ti na oplátku uvariť večeru?“ opýtal som sa a ona len prikyvovala hlavou. Len sme tak sedeli a objímali sa, pokiaľ sa ukľudnila.
Po chvíli sme vstali, usadil som ju do kresla a odbehol po nové ponožky, vybozkával som jej nožičky a obul ich. „Budeš mi robiť spoločnosť v kuchyni?“ opýtal som sa a jej pohľad plný lásky, mi rozbúšil srdce. „Veľmi rada,“ súhlasila a vstala, šli sme do kuchyne, urobil som nám kávu a pustil sa do varenia, bola to rýchlovka, cestoviny so syrovou omáčkou. Po večeri sme sedeli v objatí na pohovke a rozprávali sme sa. Joyce je úžasná žena, a ja som sa do nej neskutočne zamiloval. Bolo hodne po polnoci, keď so smútkom v hlase povedala, „je dosť neskoro a ja to mám domov ešte trištvrte hodiny cesty,“ pozrel som jej do očí, „Joyce, ak ti to nebude vadiť, môžeš sa vyspať v hosťovskej izbe, teda, ak sa nebojíš, teda, vieš čo myslím.“ zakoktal som sa. Usmiala sa, „po dneskajšku sa ti ešte zdá, že sa ťa bojím?“ opýtala sa milo a po chvíli dodala, „som síce jemná žena, ale takého chlapa ako si ty rozplačem za pár sekúnd. Nie nebojím sa, keby si niečo skúšal, uviažem ti z rúk a nôh mašličky.“ Milý tón, akým mi to povedala, spôsobil, že mi naskočili zimomriavky a postavili sa mi chlpy. Veril som každému jej slovu, nevedel som čo sa v nej skrýva, ale bol som presvedčený, že ak by ma chcela zneškodniť, nemal by som veľa šancí na obranu. Prešla mi rukou po naježených chlpoch na mojej paži, „nemusíš sa ma báť, bezdôvodne ti neublížim,“ usmiala sa, „rada ostanem, ale len ak mi budeš v noci zohrievať nohy, som dosť zimomravá.“ Pozrel som na ňu s vytreštenými očami, „a to by som smel?“ opýtal som sa radostne. Prikývla a ja som myslel, že sa od radosti zbláznim, prudko som vstal a o sekundu som ju v náručí niesol do svojej spálne.
Objímala ma. Zložil som ju na posteľ, „o chvíľu som späť,“ oznámil som jej a upaľoval som do sprchy, veľmi som si prial, aby ona do sprchy nešla, viem je to choré, ale mne sa neskutočne páčila jej vôňa a chcel som si ju užívať celú noc. Keď som sa vrátil, našiel so Joyce ležať v posteli, ľahla si do stredu mojej veľkej postele, hlavou celkom pri záhlaví. Potvora jedna, chcela aby som mal dosť miesta pri jej nohách. Zahasil som svetlo a opatrne som si vliezol pod prikrývku k jej božským nožičkám. Nebola v sprche a ja som bol nadšený ako malý chlapec pri vianočnom stromčeku. Skrútil som sa do klbka ako psík pri jej chodidielkách. Môj dych sa zrýchlil ako pri behu, moje vzrušenie bolo obrovské, nosom som nasával dráždivú vôňu jej spotených nožičiek. Nádherne voňali. Zamrvila prštekmi na mojich perách, začal som ich jemne bozkávať a cmúľať. Tá božská chuť sa ani nedá opísať, slaná, elektrizujúca. Už v tomto momente som bol silno závislý od vône a chuti jej nožičiek. Prechádzal som jej jazykom jej hebučké podošvy, jemne trhala chodidlami, zjavne ju to šteklilo. Nemám predstavu ako dlho to trvalo, ale jej pohyby ustali, určite zaspala, ja som pokračoval a poctivo jej očistil celé chodidielka. Zaspával som s tvárou pritlačenou k jej podošvám. Teraz sa v plnej sile prejavilo jej naťahovanie mojich kĺbov, bolelo ma celé telo. Keby teraz niekto odkryl prikrývku pri jej nohách, našiel by usmiatu tvár najšťastnejšieho človeka na svete.
Delluxe.
