Bol týždeň pred Vianocami a ja som sa vracal z posledného turnusu, z práce v Čechách domov. Tešil som sa na rodičov a na dvojmesačné voľno. Dohodol som sa so zamestnávateľom, že ostanem v robote, pokiaľ nedokončím projekt a potom si môžem vziať dvojmesačné voľno. Kúpil som si miestenku v autobuse do posledného päťmiestneho radu a dúfal som, že už si tam nikto neprisadne a budem si môcť pospať. Nerád cestujem a keď už musím, radšej cestu prespím. A táto bude trvať osem hodín. Bolo osem hodín večer, tma, zima a poletoval sneh. Na zastávke na stanici sme stáli len štyria, potešil som sa. Nastupoval som tretí a tak som počul, že ostatní idú len do ďalšieho mesta. Dúfal som, že autobus bude taký prázdny až do konca.
Sadol som si na úplný koniec, na sedadlo k oknu a po mojej ľavici ostali štyri voľné miesta, počkám do prvej zastávky a keď si nikto neprisadne, natiahnem sa. Podriemkaval som po sediačky, opretý hlavou o okno, keď ma prebralo trošku prudšie pribrzdenie. Dorazili sme do prvej z piatich zastávok. Pristúpili traja ľudia, prví dvaja si sadli hneď na začiatku a tretí človek s batohom na chrbte sa pomaly predieral dozadu. Hypnotizoval som ho v tom prítmí pohľadom a prial som si, aby si už niekde sadol, veď autobus bol skoro prázdny. Nezabralo to a došiel až ku mne. Hrubá bunda, baganče, maskáče a veľký batoh. Na hlave kapucňa. Bola tma, nevidel som mu do tváre. Ostal stáť a na moje obrovské počudovanie sa z hora ozval príjemný, dievčensko-ženský hlas. „Smiem si prisadnúť?“ Keď som sa po pár sekundách prebral zo šoku, vyskočil som a so slovami, „samozrejme, počkajte pomôžem vám,“ som jej začal pomáhať s oslobodením od batoha. Bol fakt veľký. Po chvíli sa mi ho podarilo zložiť z neznámej a položil som ho na sedadlá pred nami. „Ďakujem, veľmi pekne. Sama by som ho asi nezložila. Je tu úzko.“ Mala pravdu, sama by ho asi nedala dole. „Rád som pomohol slečna, ak budete čokoľvek potrebovať, som tu.“ Ešte šťastie, že je tma, inak by videla aký som celý červený od hanby.
Mám tridsať rokov, ale hanbím sa pred ženami a sám som sa divil, čo to zo mňa vyšlo. „Ďakujem,“ poďakovala ešte raz a začala sa vyzliekať, ešte sme stáli a svietilo zopár svetiel v kabíne a ja som pozeral na jej maskáčové nohavice a tie turistické topánky a celkom som sa ponoril do myšlienok, ako asi vyzerajú jej nohy. Nožičky som nesmierne miloval a sníval som o tom ako ich nejakej žene bozkávam a masírujem. Hladkal by som ich a cmúľal pršteky. Zatiaľ sa mi to podarilo len tri krát ešte na základnej a strednej a pred piatimi rokmi, keď som mal priateľku, ktorá si ale po roku našla iného. Na pekné ženské nožičky som bol zaťažený. Sníval som o ich hebkosti, vôni a chuti. Ako som tak sníval, pozrel som hore a s úžasom som sa díval do jej veľkých očí sledujúcich ma.
Zatiaľ čo ja som sledoval jej nohy, ona si stihla vyzliecť bundu a sledovala ma. Bola vyslovene krásna, veľké oči, tmavé dlhé vlasy, rolák ktorý mala na sebe efektne zvýrazňoval jej štíhlu postavu a prsia, ktoré neboli ani veľké, ani malé. Boli tak akurát. Pod tou hrubou bundou sa ukrývalo útle, pekne stavané žieňa, medzi dvadsaťpäť a tridsať rokmi. Neviem určiť vek ženy. Pozerala na mňa a na perách mala jemný úsmev, opýtala sa, „nebude ti vadiť, keď si urobím trošku pohodlie, som premrznutá a mám mokré nohavice.“ „Kľudne si poslúžte slečna,“ odpovedal som a vzápätí mi došlo, že ona mi tyká a ja jej vykám. Nebudem to meniť, páčilo sa mi to a do karát mi hralo, že v tom prítmí aspoň neuvidí ako sa pri tom tvárim, či skôr hanbím. „OK,“ odvetila a začala si rozopínať opasok na nohaviciach a stiahla si ich ku kolenám a sadla si na stredné sedadlo. Za ten krátky okamih som zbadal, že pod nohavicami má hrubšie, asi čierne pančucháče. Bola predklonená a bojovala s topánkami.
Dosť dlho sa s nimi trápila a napokon sa vystrela a skonštatovala, „to nedám.“ Rob niečo somár! napadlo mi okamžite a hneď som aj konal, „smiem vám pomôcť slečna?“ „To by si bol zlatý,“ povedala pokojným hlasom. To bolo fajn, nemyslela si o mojom návrhu nič pohoršujúce. Natiahol som si rukavice, nechcel som si ušpiniť ruky a otočil som sa k nej, poodsunula sa k druhému oknu a zodvihla pravú nohu nad sedadlo, uchopil som topánku a opatrne som ju začal sťahovať, šlo to ťažko, ale nakoniec sa to podarilo, ohla nohu v kolene a položila si chodidlo na sedadlo. Zodvihla druhú nohu a natiahla ju ku mne. Procedúra sa opakovala, a ja, aj keď som mal trošku nádchu, zacítil som vôňu, jej vyzutej nožičky. Keď som ju zbavil druhej topánky, vôňa bola o trošku intenzívnejšia.
Vôbec nie nepríjemná, naopak, povedal by som lahodná. Voňala potom a kožou topánok. Bol som vzrušený. Nenápadne som pozoroval jej chodidlá skryté v ponožkách, ktoré mala na pančuchách, veľkosť tak tridsaťsedem, tridsaťosem. Miloval som drobné nožičky, vždy som sníval ako mi nejaká žena strčí svoje chodidlo do úst. „Ďakujem ešte raz, som taká uťahaná a zmrznutá, že sa ani neviem vyzuť,“ poďakovala. „Maličkosť, slečna.“ Sťahoval som si mokré rukavice a bokom sledoval ako sa snaží stiahnuť si nohavice a ako pri tom dychčí. Vôbec jej to nešlo. Prichytil som sa pri tom, že sa usmievam. Otočil som sa k nej a znovu som jej ponúkol svoje služby, „slečna, ak dovolíte,“ a vystrel som k nej ruky, natiahla pomaly svoju nohu a jej chodidlo som mal tridsať centimetrov od tváre. Chytil som spodný lem nohavice, ktoré boli fakt premočené a studené a ona si elegantne vytiahla nohu a oprela sa chodidlom hore o opierku hlavy, nastavila druhú a pomohol som jej aj s tou. Nohavice som prevesil cez opierky predo mnou. „Bože, ani nevieš ako si mi pomohol,“ povedala. „Ako som povedal slečna, rád vám pomôžem.“ „Si milý,“ odvetila a posunula sa k oknu, oprela sa chrbtom o okno, nohy vyložené na sedadlách si stiahla k sebe a prikryla ich bundou.
Chcela odpočívať a ja som nechcel byť dotieravý a tak som ju nechal. Oprel som sa ako predtým, tiež som si cez stehná prehodil bundu, zavrel oči a hlavou mi behali obrázky toho, čo sa stalo a bol som veľmi vzrušený. Sníval som o jej nožičkách. Niečo ma zobudilo a chvíľu mi trvalo, než som zistil kde som. Bol som v autobuse a mal som krásny sen. V tom momente mi napadlo, že to niečo, čo ma zobudilo, bol dotyk niečoho studeného na mojej ruke, ktorú som mal položenú vedľa seba na sedadle. Po chvíli zaostrovania v tme, som zistil, že moja spolucestujúca nebol sen. Tentokrát ležala natiahnutá na sedadlách tvárou k operadlám a z pod bundy, ktorú mala natiahnutú na sebe až po uši, trčí rozkošný zadoček v lesklých hrubých pančuchách. Chodidlá mala opreté o moju ruku a stehno, boli studené ako ľad a vlhké. Bál som sa pohnúť a zároveň som mal obrovskú chuť ich rukami zohrievať. Dostal som nápad, začal som sa pomaly po etapách otáčať chrbtom k oknu a tvárou k nej. Ľavú nohu som zohol a pomaly ju presúval na sedadlo. Keď sa zamrvila a otočila sa na chrbát okamžite som prestal a chvíľu čakal. Ok, múdro si to urobil chlapče a teraz čo? napadlo mi, keď som bol v pozícii, v akej som chcel byť. O sekundu sa to vyriešilo samo, vlastne to za mňa vyriešila moja krásna neznáma. Jednoducho sa chcela vystrieť a keď to nešlo, lebo mala chodidlá opreté o moju píšťalu, tak si ich jednoducho vyložila do môjho lona. Ani som nedýchal. Čo to trepem, dýchal som koľko som vládal. V mohutných dúškoch som nosom nasával vôňu jej nožičiek.
Teraz, keď som ich mal doslova pod nosom, sa prejavila v celej svojej kráse. Nádherná zmes vôni. Len som sedel so zavretými očami a užíval si. Zo snov ma vyrušil pohyb jej nožičiek, chvíľu si trela chodidlá o seba, hýbala prštekmi, čo vyslalo k môjmu nosu novú, čerstvú dávku okúzľujúcej vône. Po chvíli to ustalo a ja som sa odvážil a pomaly som uchopil jej studené nožičky a rukami som ich ohrieval, začal som ich pomaličky opatrne trieť a asi jej to robilo dobre, lebo keď som na chvíľu prestal, tak ma chodidlom nabádala aby som pokračoval. Poctivo som jej ich ohrieval až do ďalšej zastávky. Stáli sme asi desať minút a ona sa ani nezobudila. Po skoro hodinovom ohrievaní ich už konečne mala teplé. Nemohol a nechcel som prestať a tak som ich ohrieval ďalej. Bol som silno vzrušený a musel som dávať pozor aby nožičkou nenahmatala môj tvrdý kolík ukrytý v nohaviciach. Zhruba hodinu na to prespala aj ďalšiu krátku zastávku a potom sa začala vrtieť a mňa napadlo, že čo mi povie, alebo čo urobí, keď zistí čo robím. Vrtela prštekmi a mne až za chvíľu došlo, že sa snaží prstami jednej nožičky stiahnuť si ponožku z tej druhej. No čo skúsim jej pomôcť, uvidím čo to spraví. Pomaly som jej chytil ponožku a začal jej ju sťahovať. Potvora! Ona nemala hrubé pančucháče, ale legíny. Pod ponožkou sa ukrývalo bosé chodidielko. Zobul som jej aj druhú. Jemne som chytil jej hebučké chodidlo a zistil som, že ponožka je síce teplá, ale nôžka je vždy ľadová. Začal som s ohrevom nanovo. Tentokrát som ale ohrieval priamo jej hebké, trošku lepkavé, veľmi studené labky.
Bože, to bola slasť. Vták mi pulzoval a ja som sa snažil o čo najefektívnejší ohrev. Pár krát som skoro zodvihol jej chodidlo k ústam, že ho ohrejem horúcim dychom, ale toľko odvahy som nemal. Ako som v občasných zábleskoch svetla videl, mala fakt rozkošné nožičky. Krásne tvarované chodidielka, pekné, upravené pršteky. Ako som ich trel a ohrieval, začal som ich pomaly jemne masírovať a nenápadne som jej vyčistil medzierky medzi prštekmi. Boli tam nazbierané chuchvalčeky z ponožiek. Z času na čas som si priložil svoje prsty k nosu aby som z nich nasal jej vôňu a keď som jej dočistil medzierky medzi prštekmi, tak som si olízal prst. Možno to bolo perverzné, ale tá chuť už navždy ostane v mojej hlave. Neskutočná chuť, chuť, ktorú by som chcel mať na jazyku každý deň. Nie, nebola to chuť brutálne spotenej nohy, bola to elektrizujúca chuť ženskej nožičky, burcujúca, erotická, pripomínajúca mi, že som len nehodný sluha krásnej ženy.
Tak veľmi som chcel mať po svojom boku ženu, ktorá by bola mojou paňou, mojou kráľovnou, mojím všetkým. Bil som sa s myšlienkou, zodvihnúť tú jemnú, nádhernú nožičku k svojim ústam. Možno už takú šancu mať nebudem, ale aj napriek tomu som si povedal, že nie som žiadne hovädo. Už to, čo teraz robím, sú pre mňa predčasné, neskutočne krásne Vianoce. Jemne som ju hladkal po podošvách a priehlavkoch, obdivoval som hebkosť jej nožičiek, hladké, hebké päty. Božské nožičky. Blížili sme sa k Tatrám a bolo to aj cítiť. V autobuse sa ochladilo a tak som jej svojou bundou zakryl nožičky. Asi aj neznámej kráske začalo byť zima, po chvíľke námahy sa jej podarilo dostať svoje chodidlá pod môj sveter a keďže som pod ním nič nemal, tak si oprela svoje chodidlá o moje teplé, holé brucho. Natiahol som sveter okolo jej nožičiek a opretý chrbtom o okno som po chvíli zaspal. Keď som sa zobudil, akurát sme opúšťali predposlednú zastávku, na ďalšej asi o hodinu a pol vystupujem. Vlastne aj neznáma slečna, ktorej som mal česť ohrievať nádherné nožičky vystúpi, lebo je to konečná.
Zdvihol som pohľad a na svoj údes som zistil, že ona už nespí a svojimi veľkými očami na mňa hľadí. Nedorezali by sa vo mne krvi, stuhol som a v svetlách mesta som videl, že sa usmieva. Bola krásna. Modelka. Nevedel som čo robiť. Bola hore a aj tak mala svoje chodidlá pritlačené na moje brucho. Keby jej to vadilo, myslím, že by urobila poprask a nožičky stiahla, a vlastne si ich tam dala ona sama. Nabral som odvahu a jachtajúc sa začal ospravedlňovať. „Prepáčte slečna, nie je to tak ako to vyzerá,“ zachmúrila sa a opýtala, „áno??? A ako to vyzerá?“ Dostala ma do pasce. „Slečna, mali ste úplne ľadové nožičky a tak som si dovolil zohriať ich, prepáčte, ospravedlňujem sa.“ Začala mi prštekmi masírovať brucho a povedala, „nespím už niekoľko hodín a poviem ti, takú dokonalú starostlivosť o nohy som ešte nikdy nezažila, fakt nie.“ Pokračovala ďalej, „to ti nevadilo ako zapáchajú? Tie topánky som mala na nohách viac ako desať hodín.“ Oponoval som jej, „prepáčte slečna, ženské nohy nesmrdia a tie vaše voňajú božsky.“ To som už mal sklonenú hlavu, hanbil som sa pozerať jej do očí. Pomaly vytiahla jednu nožičku spod svetra a presunula ju k mojej brade. Pršteky zaborila pod bradu a zodvihla mi hlavu. Pozerajúc mi priamo do očí povedala, „určite sa ti páčila ich vôňa?“ „Áno slečna,“ odvetil som, načo vytiahla aj druhú nožičku a pomaly ju zodvihla a pritlačila svoje krásne pršteky okolo môjho nosa. „Tak si uži odmenu za tvoju snahu.“ Teraz som nasával jej vôňu priamo zo zdroja. Až teraz som zažil ten správny výbuch vôní. Bolo to neskutočne silné, až som sa chvel. Božská vôňa bohyne. Zavrel som oči a ovoniaval, jej vôňa prenikala mojim vnútrom. Po chvíli nožičky vymenila. Bola ohromná. Cítil som k nej úctu. Zistila aký som a miesto toho aby mi vynadala, mi poskytla možnosť uspokojiť moju vášeň. Bohyňa. „Zohrievaš takto ženám nohy často?“ opýtala sa. „Nie slečna, toto bolo prvý krát.“ „Zaujímavé, robil si to ako profík, si veľmi šikovný.“ „Ďakujem, slečna.“ Pokračovala, „zo stanice domov to mám ešte asi kilometer, mám pre teba návrh, pomôžeš mi s batohom a ja ti uvarím výborný čaj. Čo ty na to?“ Odvetil som, „urobím všetko čo si budete priať slečna.“
Zamyslela sa a opýtala, „všetko? Určite?“ „Všetko, slečna.“ Odvetil som. Chvíľu bolo ticho, v tom slabom svetle som jej nie veľmi rozoznával výraz tváre a tak som len čakal. Po chvíli prehovorila, „nohy si mi zohrial, kvalitne pomasíroval, vyhladkal a aj poovoniaval, potrebovali by už len vybozkávať a bolo by to komplet.“ Hneď som to využil a chytil jej chodidielko za pätu a zodvihol k ústam, pobozkal som ju do stredu chodidla a čakal som čo sa bude diať, ani sa nepohla a tak som jej vybozkával celé voňavučké chodidlo a samozrejme aj to druhé. Ten pocit, keď sa moje pery dotkli jej studenej pokožky bol nesmierne príjemný a vzrušujúci. Nechcel som to veľmi preháňať aby som nevyzeral ako nenažraný úchyl. Vlastne úchyl som v jej očiach asi aj tak bol. Položil som jej obe nožičky do svojho lona a jemne som ich hladkal. Len tam ležala a ja som si veľmi želal aby som sa s ňou ešte niekedy mohol stretnúť. Trošku ma utešovalo, že jej pôjdem pomôcť s batohom a možno sa počas toho naskytne príležitosť dohodnúť si stretko. Možno by som ju mal pozvať na obed, alebo večeru. Uvidíme. Boli sme asi desať – pätnásť minút od cieľa a tak som musel prerušiť jej oddych. „Slečna, za chvíľu vystupujeme, ak by ste mi podali ponožky, rád vám ich obujem.“ Neodpovedala, len zašmátrala rukou a ponožky pristáli v mojom lone. Vzal som jednu do rúk, pritlačil si ju otvorenú k ústam a niekoľko minút som do nej vdychoval teplý vzduch. Pomaly som jej ju obul a zohrial aj druhú, keď som skončil, pristáli mi v lone jej nohavice. Natiahol som ich na jej krásne, pevné nohy, pokiaľ som dostal a ďalej si už poradila sama. Sadla si a chcela sa obuť. „Smiem?“ prerušil som jej činnosť otázkou. Len sa otočila bokom a vyložila si labky na sedadlo, začal som jej obúvať tie tvrdé kožené baganče. Počas jazdy vyschli a stvrdli. Šlo to veľmi ťažko a nevedel som jej poriadne natlačiť topánku na nožičku. Pomohla mi, oprela sa topánkou o moju hruď a tlačila oproti mne až pokiaľ nebola nožička dnu, tú istú, efektívnu metódu použila aj na druhú labku.
Zaviazal som šnúrky, zložila si nohy na zem. Nepovedala ani slovo, blížili sme sa k stanici a tak sme si začali obliekať bundy. Postavila sa a pomaly šla dopredu, nasadil som si na chrbát jej batoh, vzal do ruky svoju cestovnú tašku a poslušne som sa pobral za ňou. Teraz, keď sme obaja stáli, som videl, že mi siaha tak po nos. Autobus zastal a my sme vystúpili. Zavesila sa do môjho ramena a viedla ma. Ešte dobre, že som si veci poslal domov kuriérom a v taške som mal len pár kúskov odevu, lebo na počudovanie, ten jej batoh bol celkom ťažký. Obdivoval som ju, že takú ťarchu niesla a nečudoval sa, že bola dobitá a boleli ju nohy. Bola celkom slušná zima a my sme celú cestu šli mlčky. V hlave som mal milión myšlienok. Prišli sme na ulicu, kde som asi nikdy nebol, z cesty odbočila k jednému z rodinných domčekov a povedala, „a sme doma.“ Bol som zvedavý či ma naozaj pozve ďalej. Vybrala z vrecka kľúče, odomkla, otvorila dvere a ustúpila, aby som mohol vojsť prvý. Bolo tam príjemne teplo a ticho. Zamkla za sebou dvere a pomohla mi zhodiť batoh. Pomohol som jej z bundy a kľakol som si k jej nohám a začal vyzúvať topánky. Oprela sa rukou o moju hlavu, keď sa snažila vytiahnuť nohu z baganče. Boli tam papučky a tak som jej ich nazul. Rýchlo som sa zobliekol a zobul, aby nemusela čakať a pobrali sme sa ďalej. Zaviedla ma do jedálne a ukázala na pohovku, „urob si pohodlie, idem urobiť čaj.“ Sadol som si a čakal.
Prezeral som si štýlovo zariadenú izbu, všetok nábytok bol z masívu a bolo tu fakt pekne. Jediné čo ma udivilo bolo, že tu nie je televízor, ale na mieste kde by som ho čakal, bol veľký kozub. Podľa toho ako vyzeral, bol používaný, žiadna atrapa. Ako som tak sedel, napadlo mi, že som ju vlastne v svetle ešte ani nemal možnosť vidieť. Bol som netrpezlivý. A v tom vošla, niesla podnos s čajom. Teraz som si ju mohol obzrieť. Bola ozaj nádherná, súmerná tvár s veľkými očami, lemovaná čiernymi, dlhými vlasmi, vyžarujúca prísnosť učiteľky. Očarila ma a bola mi povedomá, len som ju nevedel nikam zaradiť. Podľa toho, čo sa dalo dedukovať cez oblečenie, mala štíhlu, krásnu postavu. Sadla si vedľa mňa na pohovku, napadlo mi, že by bolo dobre predstaviť sa. „Prepáčte slečna, nepredstavil som sa. Volám sa...“ prerušila ma, „Robert, viem. Som Klaudia.“ Pozeral som sa na ňu s otvorenou klapačkou. Nechápal som. Usmiala sa a pokračovala, „stretli sme sa pred dvoma rokmi na svadbe mojej staršej sestry Anny. Asi si si ma nevšimol. Viem, že ste spolu chodili na strednú a aj na vysokú, a že ste sa priatelili.“ Jasné! Anna. Bože, to bola druhá žena v mojom živote, ktorej som bozkával nožičky, to bolo na strednej na lyžiarskom výcviku. Boli sme priatelia a ja som nepoznal jej sestru. Anna žila po rozvode rodičov s otcom a jej sestra s mamou. Už som si spomenul. Ale je ten svet malý. Pokračovala, „o moje nožičky si sa postaral dokonale, páčia sa mi chlapi, ktorí si vedia uctiť ženu a postarať sa o ňu tak, ako si to dnes urobil ty. Veľa toho nenahovoríš, ale činy ťa ctia.“ „Ďakujem slečna Klaudia,“ pokračoval som v už zabehnutom vykaní, „je mi cťou plniť vaše želania.“ Vysúkal som zo seba a hľadel do zeme. „Čaká na teba niekto doma?“ opýtala sa, „nie, slečna som slobodný,“ nič lepšie mi nenapadlo. „Výborne, tak to sa budeš môcť venovať mojim nohám až do rána.“ „S radosťou slečna Klaudia.“
Postavila sa a povedala aby som ju nasledoval. Viedla ma do svojej spálne, rozopla si a stiahla zo zadočku nohavice, sadla si na posteľ a zavelila, aby som jej ich vyzliekol. Vyzliekol som jej ich, moja nová pani sa natiahla na posteľ, len chodidlá nechala trčať z konca postele. „Som unavená, masíruj mi nohy.“ „Áno slečna,“ odvetil som a sadol som si na zem pri jej nožičkách. Posteľ bola z masívneho dreva a stála na štyroch nohách. Bola dosť vysoká a tak som si pohodlne natiahol nohy pod ňu. Pomaly som jej stiahol ponožky a začal som jej trieť ľadové chodidlá. Dýchal som na nich a zohrieval ich, ako som len vedel. Vydychoval som ústami a nadychoval som nosom vôňu spomedzi jej prštekov. Bol som ohromne vzrušený, ale neodvážil som sa dotknúť svojho stojaceho vtáka. Bol uväznený v nohaviciach a tak som sa len sem tam stimuloval jemným pohybom stehien a panvy. Po chvíli ohrievania som jej ich začal masírovať. Dal som si záležať a premasíroval som jej chutnučké chodidielka až po kotníky, milimeter po milimetri. Už ma pekelne bolel chrbát a ruky som si necítil. Masíroval som asi hodinu a pol a Klaudia medzitým zaspala.
Nevedel som čo mám robiť. Vstal som a popreťahoval si stuhnuté nohy a chrbát. Pozeral som sa na bohyňu ležiacu na posteli. Bola nádherná. Opatrne som ju poprikrýval, zhasol svetlo a potichu zišiel do haly kde som sa natiahol na pohovku a skoro okamžite som zaspal. Zobudilo ma niečo ťažké, čo mi spadlo na hruď, otvoril som oči, to ťažké bola Klaudia, ktorá si pohodlne sadla na môj hrudník a chodidlá prekrížené v tureckom sede, si pohodlne položila na môj krk, tlačiac mi na bradu. Jej veľké oči na mňa hľadeli, „nemal si sa náhodou starať o moje nohy až do rána? Neštvi ma!“ s týmito slovami vstala, ukázala smerom k spálni, „marš!“ zavelila, bez slova som vstal a nasledoval ju. Klaudia si ľahla do postele, „prikry ma a ľahni si k nohám,“ jej tichý hlas, už nebol nahnevaný, zdalo sa mi dokonca, že v ňom počujem prosbu. Zahasil som svetlo, prikryl som ju a ľahol si k jej nožičkám, o ktoré som sa začal hneď aj starať, jemne som ich bozkal a olizoval. Klaudia zaspinkala a chvíľu potom aj ja.
Zobudil som sa prvý, slnko už bolo vysoko, pár sekúnd mi trvalo pokiaľ som si uvedomil, čo sa deje, kde som. Usmial som sa a začal som zasypávať chodidielka tejto nádhernej bohyne, jemnými pusinkami. Prebudilo ju to, natiahla sa a potom ma začala hladiť podrážkami po tvári, robila to jemne a ja som naháňal jej pršteky a snažil sa ich pobozkať. Po chvíli sa posadila, pozerala na mňa, na tvári mala obrovský úsmev. „To bola najkrajšia noc! Robo, myslíš, že by si ešte niekedy mohol prísť a povenovať sa im?“ opýtala sa s hlasom plným očakávania a pokývala svojimi rozkošnými prštekmi. Usmial som sa, „Klaudia, prídem aj každý deň, ak si to budeš priať!“ odvetil som jej, zohla sa a objala ma. „Páčia sa ti? Páčim sa ti?“ opýtala sa potichu. „Veľmi sa mi páčiš, si nádherná, celá, nie len nožičky.“ Zobrala do svojich malých dlaní moju hlavu, zadívala sa na mňa svojimi obrovskými očami, „chcel by si so mnou chodiť?“ položila mi otázku, ktorá zmenila môj život od základov. „Klaudia, nič na svete si neželám viac, ako byť s tebou!“ odvetil som jej úprimne. Pobozkala ma, „ľúbim ťa Robko,“ „milujem ťa slečna Klaudia!“ odvetil som jej.
Delluxe.
