Táto poviedka sa zakladá na pravdivej udalosti. Bol november a bol som prvák na strednej škole. Mal som viac spolužiačok ako spolužiakov, ale jedna bola výnimočná. V prezuvkách nosila vždy telové silonky a mala neuveriteľne nádherné chodidlá. Vždy krásne namaľované nechty. Vždy som sa tešil do školy už len preto, že som vedel že uvidím jej krásne nohy. Prišiel november a imatrikulácie, ktoré nám pripravovali druháci. Kedže som si na nich povedal svoj názor ešte predtým, tak si mysleli že na imatrikuláciách mi to vrátia. Zo všetkých som išiel ako prvý a spolu s mojím menom zavolali aj už spomínanú spolužiačku. V ten deň mala boty na vysokom opätku, nakoľko sa tak mali všetky obliecť. A samozrejme v nich mala silonky. Moja úloha sa zmenila v môj sen. Mal som ju vyzuť a mal som jej odlakovať nechtíky a následky ich zase namaľovať.
[block:ad=89]
Myslel som si, že sa mi sníva. Všetci si mysleli ako mi je to proti srsti, ale ja som si to v duchu užíval a plnil sa mi sen. Každý si myslel, že týmto sa moja úloha končí. Omyl. Mal som sa dať na štyri a spolužiačka si mala na mňa sadnúť a sedieť na mne až do konca imatrikulácií. Mal som jej jednoducho robiť stoličku. No niečo neuveriteľné. Pomaly sa blížil koniec a mňa už celkom boleli kolená a už som sa aj tešil, ako sa zase postavím. Ohlasovali koniec imatrikulácií a v tom zahlásili ešte jednu špeciálnu úlohu zase pre mňa. Spolužiačka sa mala vyzuť. Na zem jej hodili banán a kiwi. Musela ich pošliapať bosými nohami. Ja som si mal kľaknúť a nohy jej vyčistiť jazykom. Zrejme ma chceli ponížiť ale nevedeli, že v tú chvíľu sa mi splnil asi najväčší sen. Ono to v podstate aj poníženie na pohľad bolo, ale vôbec mi to nevadilo. Po imatrikuláciách som prišiel za tou spolužiačkou, že čo si o tom myslí. Ja hovorím že mne sa to páčilo.
[block:ad=90]
Ona na prekvapenie povedala, že jej to bolo celkom príjemné, lebo je dominantne založená. Ale vraj to nemám nikomu hovoriť a tak sme sa stretávali za účelom foot fetishu celú strednú školu. Bolo to naozaj najkrajšie obdobie môjho doterajšieho života, ktoré spôsobili vlastne mnou nenávidení druháci. Zato im patrí veľká vďaka.
Pravopisná korekce administrací.
