Mám kolegyňu v práci, s ktorou som niekoľko rokov sedel v jednom kancli, teraz sme však už "rozdelení". Je staršia ako ja a navyše vydatá. Vyzerá úžasne a neuveriteľne ma priťahuje. Proste pravá MILF-ka. Naozaj sa mi veľmi páči, avšak pri tom páčení to musí aj zostať, lebo nie som človekom, čo bude inému liezť do kapusty. Zvlášť keď zhodou okolností poznám aj jej manžela. Princíp nadovšetko, aspoň z mojej strany sa nebudem o nič konkrétne pokúšať. No keby si všimla, ako po nej prahnem a chcela by ma sama zviesť... veľmi ťažko by som jej veru odolal 
Budeme ju z objektívnych dôvodov volať Ivet. Ivet rada nosí pančušky, pančucháče, neraz ju možno vidieť aj s pančuškami na podväzku. Proste je to typ ženy, na ktorom nevidíte ponožky. Ja som ju hádam v ponožkách nevidel ani raz za celé tie roky, čo spolu pracujeme. Keď je zima a poriadne prituhuje, nosí hrubšie pančuchy/pančucháče, keď sa na jar oteplí pančušky a keď je vonku letný hic, chodí vždy naboso. Nechtíky má vždy nalakované na rubínovo červený odtieň. Na spoločenské akcie nosí zväčša lodičky, prípadne sandálky, oboje na vysokom podpätku. Do roboty však kvôli pohodliu chodí v balerínach, teniskách, prípadne sandáloch bez podpätku. V zime samozrejme v čižmách rôzneho typu. V práci sa však prezúva do drevákov, ktoré má dlhé roky a ktoré sa veru už čo-to nachodili.
Minulá zima bola tvrdá, tuhá, ale akonáhle prišla jar a začalo sa vonku otepľovať, aj môj hlad po nej a po jej nohách silnel. Všetko to umocnili ešte silonky, ktoré začala nosiť. Čiernej farby so vzormi, telové bez vzorov, telové so vzormi... Stále som jej čumel po nohách a aj po majestátnom zadočku a vždy keď prešla okolo mňa, išiel som zošalieť. Koľkokrát chodila po kancelárii naboso, iba v silonkách, poprípade dupkala na dreváčikoch a ja som z nej nevedel spustiť zrak a mal som problém sústrediť sa na robotu.
V jeden nádherný májový deň som však bol už taký nadržaný a tým, že som si uvedomoval, že ju nemôžem mať, povedal som si teda, že keď nemôžem pretiahnuť ju a jej krásne chodidielka, pretiahnem aspoň jej dreváčiky, ktoré som mal takpovediac pod nosom. Ale bolo treba vyčkať na obedňajšiu prestávku a uistiť sa, že vzduch je čistý, keďže sme v kancli neboli sami.
Iba na dôvažok. Nie som typ človeka, čo musí striekať do každej ženskej topánky. Nie som subík, ktorý sa bude žene plaziť po zemi iba kvôli tomu, aby si mohol čuchnúť. Ženské nohy ma priťahujú odjakživa, silonky zvlášť, ale beriem to viac ako súčasť ženskej sexuality a trošku menej ako vyslovený fetiš, ktorý by ma totálne paralyzoval alebo vyradil. Aj keď vždy si všímam na žene ako prvé nohy a až potom zadok a prsia. No v tomto prípade som musel konať, lebo som si myslel, že explodujem, pričom nepomáhala ani samovoľná masturbácia aj niekoľkokrát za deň v predchádzajúcom období.
A tak prišiel deň D. Deň D preto, lebo predtým som nikdy nebol donútený ošukať ženskú topánku. V preklade, tak ako som bol nadržaný v tie dni som ešte nikdy predtým nebol. Nevedel som, čo so sebou. A tak som pekne počkal, kým všetci odídu na obed a vzduch bude čistý. Tak sa aj stalo. Potichu som znútra zamkol kanceláriu, zatiahol všetky rolety a zamieril k jej stolu. Pod ním čakali dreváčiky, čerstvo nosené. Zobral som ich a začal čuchať. Netrvalo dlho a nástroj bol pripravený do akcie, tak som ho vytiahol a vopchal dovnútra. Tie dreváky sú na vysokom podpätku s platformou, pričom majú zatvorenú oblú špičku. Prirážal som teda až na samotnú špičku, kde máva prstíky. Aj keď som sa triasol ako osika od vzrušenia a túžby po majiteľke týchto drevákov, podarilo sa mi sčasti zachovať chladnú hlavu. Rozhodol som sa, že sa vystriekam do pravej, ale tak, aby som nezanechal stopy na semišovom vnútre. A tak po minúte-dvoch intenzívneho ťahu prišla na rad ejakulácia. Podarilo sa mi ejakulovať presne tam kam som chcel. Do tej časti topánky, kam stúpa svojou nádhernou pätou, chodidlom, a ktorá je z dreva. Spodok tých drevákov je totiž celý z dreva, aj vnútri, nielen vonku. Ani si neviete predstaviť, ako sa mi uľavilo. Rýchlo som potom po sebe zahladil stopy a všetko dôkladne vyčistil tak, aby si nič nevšimla, keď sa vráti z obeda. A určite si nič nevšimla, lebo ja som veľmi dôsledný človek.
Ak sa teraz pýtate, či som toto potom opakoval viackrát. Samozrejme. Vždy s rovnakou taktikou. Akurát sem-tam sa mi stalo, že prúd bielej tekutiny trocha frkol na podlahu, ale čo už. Tiež som sa to vždy snažil vyčistiť. Aj tak som si vždy uľavoval pri svojom stole. Prvoradé bolo nezanechať trvalé stopy na obuvi, a to sa mi zakaždým podarilo. A zas aj ten pocit, keď som videl ako chodí v obuvi, ktorú som postriekal, nebol zlý Raz sa mi dokonca podarilo ukoristiť nádherné červené lodičky s ostrou špičkou, ktoré mala jeden čas odložené v taške pod stolom a do jednej z nich som naložil plnú nálož. Lesklejší materiál vnútra tých lodičiek mi to umožnil a nedalo sa odolať V tej taške mala aj jedny sandále bez podpätkov. Už dosť obnosené. Tie som tiež čuchal a šukal, ale nikdy som sa do nich nespravil. To však nebolo všetko. Niekedy som po Ivet až tak prahol, že som zobral jej riflovú bundičku z vešiaka a nasával som všetky možné telesné a parfumové vône pri hrátkach s jej obuvou, ktoré mi ju tak veľmi pripomínali. Snažil som sa uľaviť si cez obed vždy keď som to potreboval a okolnosti to dovoľovali, lebo som dobre vedel, že za nejaký čas už nebudeme sedieť v jednom kancli. Veľmi mi to pomohlo. A to aj preto, lebo teraz, keď sme už porozsádzaní, sa mi časom podarilo na ňu prestať tak úpänlivo myslieť a veci sa dostali postupne do normálu. Aj keď nevravím, že niekedy nemám chuť znova jej zájsť pod stôl počas obeda, ale to by teraz bolo už dosť komplikované a až príliš riskantné
P.S.: Fotka je iba ilustračná.
