Ako som už raz písal pracujem ako zdravotný brat. Raz keď som pracoval jednú z celodenných služieb, poslala ma jedna z kolegýň aby som jej doniesol zo šatne sveter, keďže bola poriadna zima a ako všetci dobre vieme na kúrení sa šetrí všade. Pre mňa žiadna nezvyčajná prosba kedže ženám v práci rád pomôžem. Prečo toto vlastne píšem? Keď som s touto jej prosbou súhlasil, logicky som ju hneď popýtal o kľúč, kedže šatne sa vždy dôkladne zamykajú. Ona mi na to však len povedala, že ja kľúč mám kedže mužská šatňa je hneď vedľa tej ženskej neunúvali sa dať dva rozdielne zámky. Tento fakt som ja ale nevedel. Tak som pekne zišiel dole výťahom a novú skutočnosť vyskúšal. A bolo tak. Zámok cvakol a ja som bol dnu. Nebudem klamať, ako človeka s veľkou až závisláckou slabosťou na nohy mi hlavou hneď blesklo milión nápadov. Samozrejme nič z toho nebolo cez deň ani trocha možné, preto som len rýchlo zobral jej sveter a išiel jej ho zaniesť. Pár dni na tom som mal však nočnú na ktorej som sa kvôli novým zistením informáciám už nevedel dočkať. Čo čert nechcel kolegyňa s ktorou som nočnú službu slúžil prišla v silikónových podkolienkach, čo som si okamžite všimol.

Zachovalá štyridsiatnička nízkej postavy s pozadím bohyne a chodidlami, ktoré som mal pár krát to šťastie počal teplých letných dňoch vidieť, a bol som očarovaný. Krásne plné pery, ktoré si vždy zvodne maľovala pestrými farbami a blond dlhé vlasy ktoré spadali na plné prsia tomu len dali čerešničku na torte. Telové lodičky klopkali chodbou a ja som ho mal v momente tvrdý. To však ešte ani len netušila čo jej silonky a lodičky v tejto noci zažijú. Krásne sa na mňa usmiala s pozdravom a zamierila si to rovno do šatne. Prezliekli sme sa a šup ho do práce. Bolo asi tak okolo tej pól jednej ráno keď práca konečne povolila a prišiel pomyselný oddych. Zhruba hodinu a pól prestávky každý vypĺňal rozdielne. Kolegyňa dostala urgentnú správu do vedľajšieho pavilónu a preto vyštartovala preč. Ja som túto šťastnú náhodu číslo dva okamžite využil a po pár minútach som zbehol do šatní.

Rýchlo som nahmatal kľúče a s roztrasenými rukami odomykal. Adrenalín mi búchal v spánkoch so strachom čo ak sa vráti a bude si chciet niečo ísť vziať do šatne. Človek nikdy nevie. Dvere sa otvorili a do nosa ma hneď udrela vôňa topánok. Kedže skrinky mali ženy až žalostne malé topánky si nechávali vonka. Ženské vône sa tu miešali a vytvárali príjemný opar, ale pre to som tam nebol. Blúdil som po všetkých tých pokušeniach, ktoré niektoré skrývali aj nosené ponožky, či dokonca biele podmienkové silonky. "Inokedy." Povedal mi hlas v hlave. Teraz som myslel len na tie jej nohy a nevedel som nikdy nájsť tie krásne lodičky. Až potom som si všimol, že tam nie sú. Z nejakého dôvodu si ich išla prezuť a nechala tam len zdravotnícke topánky s bielymi ponožkami ktoré mala obuté na službe.

To však nebol žiadny problém. Predstava, že ich mala len pre pár okamihmi obuté ma hneď vzrušila. Nečakal som ani sekundu a ponožky s topánkami som hneď uchmatol. Zamkol som sa na záchode a mohlo to začať. Nevedel som kedy sa vráti a po pravde z takého vzrušenia som ani dlho nevydržal. Dráždil som si ho jej ponožkou zatiaľ čo som tu druhú voňal. Voňali božsky a kedže som milovníkom čistých chodidiel prekvapilo ma, že voňajú dokonca až moc čisto. Ako práve prané, čo asi aj boli. To ma vzrušilo ešte viac, keďže si čistotu na ženách nesmierne vážim. Nasal som tu omamnú vôňu jej chodidiel a všetko čo som v sebe mal som vypustil pekne do oboch vnútrajškov topánok. Bolo toho vážne veľa a niečo ostalo mojej neopatrnosti aj na ponožke z ktorou som sa dráždil. Šikovne som to poutieral a dokonca aj trocha namydlil aby to prebilo ten špecifický zápach ejakulátu. Z ponožky som to len ošúchal kedže som ju nemohol namočiť. Rýchlo som všetko vrátil a sám som sa vrátil na stanovisko.

Trvalo jej ešte dobrú trištvrte hodinu kým sa vrátila. Vysvetlila mi, že sa šla pochváliť lodičkami kolegyni a že jej ich pochválila. Rovnako som jej ich pochválil za čo sa na mňa krásne usmiala. Hneď som bol znova tvrdý a myslel na tie sladké silonky a lodičky. Sledoval som či nemá z mnou pokrstenej obuvi na nohách nejaký zvláštni pocit, no vyzeralo, že ani nie. Fliačik na mieste kde mala prsty pravej nohy som videl aj cez celú miestnosť a dúfal som, že ho priradí niečomu inému. Tej noci som už stihol k jej lodičkám len privoňať a v jedenej z siloniek si ho mierne podráždiť kedže sme mali roboty vyše hlavy. Teraz však navštevujem šatňu pravidelne. Fotka je len ilustračná, kedže som podobné topánky nevedel nájsť. Tieto sa im podobajú najviac.

Za obsahovou kvalitu příspěvku, především pak slohovou a pravopisnou odpovídá jeho autor. Administrace Puncoska.com nenese odpovědnost za případné gramatické, či slohové chyby v textech. Distancujeme se od skutkové podstaty příběhu - ať už je fiktivní, nebo pravdivá.

Nočná služba
ejakulatoris
24.11.2017 | 3
Růžové punčocháče 2
pave
04.02.2012 | 10
Peťa
Vilém
05.04.2016 | 8
Opustené dreváky
sandalslover
24.09.2015 | 7
Jak jsem přišel o...
charlie47
25.03.2016 | 2
Svázané ruce punčoškou (...
pavlap
08.03.2016 | 15
Poprvé
ali
10.04.2012 | 16
Nákup lodiček s Petrem
ivas
16.03.2016 | 10
Historka od botniku z...
Aniv
10.12.2017 | 3