Michal sedel na terase na námestí, vychutnával si kávičku. Pozoroval ľudí a oddychoval. Končil sa mu mesiac voľna, ktoré si urobil po skončení vysokej školy. Od budúceho týždňa sa bude zaoberať hľadaním si práce. Mal dvadsať päť, titul, bol samostatný, mal v podnájme jednoizbový byt, brigádami si zatiaľ dokázal v pohode zarobiť na nájom a normálny život. Ešte šťastie, že na vyške mal prospechové štipendium. Tešil sa na ďalší život.
Jeho myšlienky prerušil príchod novej zákazníčky do kaviarne, kráčala z námestia jeho smerom, zamyslene sa na ňu pozeral, krásna žena, trošku staršia ako on. Mala na sebe tesný top, zvýrazňujúci jej super postavu, voľné kraťasy a tenučký kardigan. Na očiach mala slnečné, zrkadlové okuliare, ale úplne najviac ho zaujali jej nohy, nádherné chodidlá, naboso v kožených šľapkách. Rozkošné pršteky, chodidlá bez navretých žíl. Sadla si k vedľajšiemu stolu, bokom k nemu, preložila si nohu cez nohu. Bože, čo by dal za takú ženu! Bola jednoducho nádherná, a keď jej po chvíli z preloženej nohy spadla šľapka, nevedel, čo má robiť. Jej podošva bola vystavená jeho hladnému zraku a bola dokonalá, hladká a jemná, krásne tvarované pršteky. Mal sto chutí kľaknúť si k nej a pobozkať ich, každý jeden prštek a podošvu. Bol taký zaujatý jej krásou, že úplne zabudol na kávu.
Neznáma kráska si zrazu zložila okuliare a on si uvedomil, že pozerá naňho. „Sú pekné?“ opýtala sa zrazu a Michal zabudol dýchať, po niekoľkých sekundách sa nechápavo opýtal, „prosím?“ Usmiala sa, „moje nohy. Pýtam sa, či sú pekné?“ opýtala sa znovu. Očervenel až po korienky vlasov, „prepáčte slečna, nechcel som.“ Sklopil pohľad. „Nemusíš sa ospravedlňovať, len mi odpovedz,“ pokračovala kráska v rozhovore. Michal sa v tom momente chcel prepadnúť pod zem, vzchopil sa, „ešte raz sa ospravedlňujem, sú nádherné slečna.“ Odvetil tichým hlasom. „Ďakujem ti, si milý, starám sa o nich, živia ma a nie som slečna, aj môj manžel sa o nich stará, každý večer dostanú masáž a milión pusiniek.“ Milo sa usmiala. „Som Lea,“ natiahla sa a podala mu ruku, Michal ako slušne vychovaný sa hneď postavil, podal jej svoju, „Michal, Mišo, slečna, teda pani.“ Usmiala sa znovu, „teda Lea, kľudne mi tykaj, nie som až taká stará, ak chceš, môžeš si prisadnúť, nekušem a nebudeme na seba musieť kričať.“ Mišo si preložil kávu a minerálku k nej na stôl a sadol si. „Ďakujem,“ poďakoval, „nie, ja ti ďakujem, za kompliment. Pozorovala som ťa, tvoj pohľad bol iný ako u ostatných mužov,“ prezradila mu Lea a jeho to trošku zaskočilo a veľmi ho potešilo, že ho zaradila do skupiny muži. Skôr ako stihol niečo povedať, Lea pokračovala, „nechcem ťa priviesť do rozpakov, ale musím sa opýtať, si zaťažený na ženské nohy?“ veľmi sa jej nepodarilo nepriviesť ho do rozpakov, nevedel čo robiť, utiecť? Tváriť sa zhrozene? Po krátkom premýšľaní usúdil, že sa mu veľmi páči otvorenosť tejto nádhernej ženy, „ženské nohy sa mi páčia, a tvoje sú nádherné. Je super, keď sa žena o svoje nohy stará.“ Zase pozeral do zeme, „naozaj sa nemusíš hanbiť, zbožňujem, keď mi ich moja láska bozkáva, vydržala by som to aj hodiny. A chlap, ktorý svojej milej bozkáva nohy, je naozajstný chlap!“ dokončila Lea svoju úvahu. Usmial sa na ňu, „nikdy som sa s nikým na túto tému nebavil, si super žena a tvoj manžel je šťastný muž,“ „ďakujem Mišo, je šťastný, veď ho za chvíľu uvidíš, čakám tu naňho.“ Trochu sa ho zmocnil strach, čo si o ňom bude jej manžel myslieť? Muselo to byť na Mišovi vidno, zasmiala sa, „nemusíš mať strach, je to normálny, rozumný chlap, sme svoji už pätnásť rokov, veríme si navzájom, úprimnosť a dôvera, to sú najdôležitejšie veci v partnerskom vzťahu.
Máš priateľku ,alebo manželku?“ pokrútil hlavou, „nie je jednoduché nájsť si tu správnu, zdôveriť sa jej so svojimi túžbami.“ Pozrela naňho udivene, „ale nevrav! Čo to táraš, poznáš ma ani nie päť minút a už si mi porozprával, že si zaťažený na ženské nohy, tak o čom to hovoríš?!“ musel sa zasmiať, mala pravdu. „Za to, že si bol taký milý a galantný, ťa pozývam na fotenie, zajtra mám v ateliéri jednej známej fotografky fotenie reklamy, ak chceš, môžeš sa prísť pozrieť ako si zarábam svojimi nohami,“ ponúkla Mišovi, „to by som vážne mohol?“ pýtal sa neveriacky, „samozrejme,“ odvetila a dala mu inštrukcie, kde ju nájde. „Ďakujem ti Lea, nikdy som nevidel ako pracujú modelky,“ poďakoval ešte raz Mišo. Rozprávali sa, Mišo akurát končil vysvetľovanie, akým smerom sa uberá jeho život, keď dorazil jej manžel, čakal modela a prišiel obyčajný chlap, s miernou nadváhou. „Prepáč miláčik, že som ťa nechal čakať, nemohol som nájsť parkovanie,“ ospravedlnil sa jej, sklonil sa a pobozkali sa na ústa. „V pohode láska,“ odvetila mu, „to je môj nový priateľ Mišo, a toto je moja láska Rado,“ predstavila ich a keď si triasli rukami, zahlásila, „páčia sa mu moje nohy, sú podľa neho nádherné,“ usmievala sa, Mišo cítil ako sa zvýšil tlak jeho ruky na svojej, Rado pozrel priamo Mišovi do očí, „nádherné?! Sú to najkrajšie nohy na svete!!!“ Povedal Rado, pustil Mišovu ruku a sadol si, Rado pozrel na ňu, „Leuška, stihnem si dať kávu?“
Usmiala sa, samozrejme, ja si dám ešte minerálku a ty?“ otočila sa na Miša, ten sa spamätával zo šoku, že mu Rado nenatrepal papuľu, „poprosím ešte jednu kávu,“ prišla čašníčka a Lea objednala, „pozvala som Miša na zajtrajšie fotenie,“ povedala ako keby hovorila o počasí, Rado sa pozrel na ňu, „super!“ otočil pohľad naňho, „odporúčam ti, aby si si zobral dostatok vreckoviek, Šarlota nemá rada poslintané podlahy,“ Mišo naňho nechápavo pozeral, Lea sa rozosmiala, „nebuď škaredý Radko! Šarlota je moja fotografka.“ Ozrejmila Mišovi, doplo mu, Rado si z neho robí srandu. „Ha, ha, ha, som rád, že sa bavíš. Nebojíš sa?“ opýtal sa Mišo, Rado naňho pozeral, „nebojím, Leuška vie, že jej stopercentne dôverujem, a áno, aj mne, aj tebe sa páčia jej nožičky, ale ty sa môžeš len pozerať, ja sa môžem aj dotýkať!“ Zasmiali sa všetci traja, sedeli ešte asi dvadsať minút a debatovali. Vyzeralo to, ako keby sa poznali už roky. Nakoniec si vymenili telefónne čísla. Rozišli sa a Mišo kráčal domov plný radosti zo života, stretol super ľudí, krásnych a úprimných. Večer si ľahal s myšlienkou na zajtrajšie fotenie, tešil sa na to. Nemyslel na Leu ako na sexuálny objekt, ale ako na kamarátku s úžasnými nohami.
Mišo sa prebudil, natiahol sa a v tom momente mu na myseľ prišlo včerajšie stretnutie s Leou, jej krásnymi nohami a jej manželom Radom. Chvíľu ležal a premýšľal, či to bolo naozaj, alebo to bol len krásny sen, výplod jeho fantázie. Zrazu vyskočil z postele a rýchlo prešiel do kuchyne, na stole mal mobil, vzal ho do ruky a rozochvene nalistoval kontakty. Nie, nesnívalo sa mu to, našiel číslo na Leu a aj na Rada. Natešený si sadol, spriaznené duše, mal takú radosť! Naraňajkoval sa, poupratoval svoje bývanie a odišiel na nákup. Poobede si dal sprchu, obliekol sa a vybral sa do mesta na fotenie. Bol zvedavý a tešil sa na to, tešil sa na ako uvidí pri práci modelku a profesionálnu fotografku. Stál pred jedným z domov na námestí, na malej ceduľke bol jednoduchý nápis, „Šarlota Nowak – fotografka.“ Nič viac, nič menej. Zazvonil, po krátkej chvíli to v interkome zapraskalo, chcel pozdraviť povedať čo chce, ale predbehlo ho tiché bzučanie elektrického zámku, potlačil dvere a vstúpil, šípka s nápisom „Ateliér,“ ukazovala na schodisko, stúpal hore a počul tlmený, ale nazlostený, ženský hlas, „čo si ten somár o sebe myslí?! Dnes dofotíme túto sériu a končím s ním, už stačilo, viac mu to tolerovať nebudem!“ nebol to hlas Lei, patril, zdalo sa mu, mladšej, energickej žene. Zaklopal na dvere a zvnútra sa ozvalo, „čo klopeš somár, pohni, meškáš skoro pol hodiny!“ otvoril dvere a vstúpil, ostal stáť pri dverách a pozeral na chrbát ženy, mala na sebe voľné tričko a voľné maskáčové nohavice, čiastočne zakrývajúce plátenné topánky na jej nohách, čierne vlasy mala v drdole. Bola nižšej postavy, otočila sa a z peknej tváre sršala zlosť, „a Ivan je kde?!“ opýtala sa udivene, „wau, tento je ešte lepší!“ dodala po chvíli, Mišo nikoho iného nevidel, „prepáčte slečna, prišiel som za Leou, nájdem ju tu?“ ozval sa tichým, zmäteným hlasom. „Á, tu si!“ ozvalo sa z boku, to bola Lea, ktorá sa náhlila k nemu. Usmievala sa, „Šarlota prepáč, v tom strese som ti zabudla povedať, že som pozvala kamaráta na fotenie, veľmi túžil vidieť profi fotografku pri práci,“ vysvetľovala Lea jeho prítomnosť a nenápadne naňho žmurkla. Pochopil, pozrel na fotografku, „asi som prišiel nevhod, tak pôjdem, ale ak by niekedy bola možnosť, rád by som sa pozeral na vašu prácu.“
Ospravedlnil sa Mišo a pobral sa k dverám, „ale nie! Ostaň. Prepáč, neprišiel mi človek, ktorý mal pri fotení asistovať Leiným nožičkám.“ Usmiala sa na Michala, váhavo šiel späť, Šarlota ho zamyslene pozorovala, podala mu ruku, „som Šarlota,“ pozeral do jej nádherných, hypnotizujúcich očí, chytil jej ruku jemne za prsty a stále pozerajúc do jej očí ju zodvihol, trochu sklonil hlavu a jemne je ruku pobozkal, „veľmi ma teší, som Michal, Mišo.“ Udivilo ju jeho gesto, usmiala sa. „Nechceš si privyrobiť? Chýba nám model na fotenie,“ opýtala sa ho a v napätí čakala. Z prekvapenia ho prebral dotyk ruky na ramene, to bola Lea, „poď, ukážem ti o čo ide, aby si bol v obraze.“ Nasledoval ju, usadila ho na pohovku, vzala zo stola jednu z fotokníh a prisadla si, „fotíme prevažne pre ženské portály, ale nie len pre tie klasické, fotíme aj pre niekoľko portálov a časopisov s femdom fetiš zameraním, pozri si,“ podala mu album, začal v ňom listovať, boli tam nádherné fotografie, bola na nich Lea s nejakým modelom. Fotky boli zamerané na ženské topánky, na každej fotografii mala Lea obuté zakaždým iné krásne topánky a aj póza bola zakaždým iná. Neboli to však úplne normálne pózy. Na jednej chlap ležal na zemi na bruchu a na jeho hlave mala Lea položenú nohu obutú v lodičke s vysokým, tenučkým podpätkom, na inej chlap kľačal a ona mala nohu vyloženú na jeho ramene, obuté mala, niečo ako motorkárske čižmy. Listoval a nevedel sa vynadívať, tie fotografie boli super, mali erotický nádych, ale neboli vulgárne, veľmi sa mu to páčilo. „Mišo, skús si to, ak sa ti fotografie nebudú páčiť, zrušíme to. Zarobíš si slušné peniaze a skúsiš si prácu modela.“ Pozerala mu do očí a v tvári mala vážny výraz. Mišo bol už vlastne rozhodnutý, veď nemal žiadne záväzky, slušne vyzeral, veľa športoval a na jeho postave to aj bolo vidieť. V neposlednom rade sa peniažky pridajú a nevyzerá to byť náročná práca. Už chcel súhlasiť, keď ho Lea predbehla čerešničkou na torte. Usmiala sa, „dnes by sme mali fotiť pančušky,“ povedala jemne roztopašným hlasom, a dodala, „večer môžeme skočiť na kávu, prídem s Radkom, môžeš mu trošku zraziť hrebienok.“ Nechápavo sa na ňu pozrel, ozrejmila mu to, „ako to povedal? Ty sa môžeš len pozerať, ja sa ich aj dotýkam, tak nejako to bolo.“ Zasmial sa, „Lea, naozaj ma nemusíš presviedčať, aj keď musím priznať, že na to ideš veľmi dobre, vytiahla si do boja najväčšie kalibre, skúsim to, len neviem, či som na to ten pravý.“ Súhlasil Mišo. Šarlota, ktorá sedela pri svojom pracovnom stole, radostne vyskočila, „super! Poďme na to! Ak sa ti to bude pozdávať a budeš súhlasiť, po fotení urobíme zmluvu a dohodneme čo a ako, za toto fotenie dostaneš 700,- eur. Bude to trvať cca hodinu, maximálne hodinu a pol. Čo ty na to?“ podala mu ruku, potriasli si. Lea sa odišla prezliecť a Šarlota si vzala do parády Miša, kázala sa mu vyzliecť do pol pása, upravila mu trochu vlasy, prepudrovala ho a potom ho posadila pred fotoaparáty na zem, skúsila si niekoľko snímkov, nastavovala svetlá. Po chvíli vošla Lea, nevedel z nej spustiť oči, mala na sebe body, a sieťované pančušky. Postavila sa vedľa, na zemi sediaceho, Miša a Šarlota sa na nich zadumaná pozerala, Lea stála nepohnute a Mišo sa radšej tiež nehýbal, čakal na nejaký povel. „Okej, tie pančuchy sú také vyzývavé, Mišo, ty sa otoč chrbtom,“ chcel sa postaviť, „nie, nie, ostaň na zemi, výborne, a ty Lea sa postav za neho chrbtom k nemu a dostaň jeho hlavu, teda vlastne krk, medzi svoje stehná.“ Lea sa zamyslene pozerala na Miša, potom prešla pred neho, postavila sa obkročmo nad jeho nohy a pomaly sa posúvala k jeho hlave, chytila ho jemne za vlasy, zaklonila mu hlavu, prekročila pravou nohou jeho rameno, jeho brada sa oprela o jej lono, pomaly presunula ľavú nohu za jeho chrbát, stlačila jemne jeho krk svojimi stehnami a vystrela sa, „môže byť?“ pozrela na Šarlotu, tá podišla k nim, zatlačila na jeho ramená smerom k zemi, obišla ich a zatlačila jeho hlavu, tlačiac za čelo, tiež smerom k zemi. „Teraz ho zafixuj,“ pokynula Lei, stále tlačiac jeho hlavu do bolestivého záklonu.
Mišo sledoval približujúci sa rozkrok svojej novej, krásnej kamarátky Lei. Prekročila jeho rameno, zaklonila mu hlavu a preložila si aj druhú nohu. Jeho hlava bola zaklonená a jeho krk bol v objatí jej pevných stehien. Nikdy nezažil ten pocit, keď sa jeho pokožky na krku dotýkali stehná ženy, vykukujúce po kúskoch zo sieťovaných pančúch. Oká na nich mohli mať tak centimeter, ten pocit bol úžasný, dokonca zacítil aj jemnú, sladkú vôňu jej prirodzenia. Vzrušovalo ho to. Po Leinej otázke, či to takto môže byť, k nim podišla fotografka a zatlačila ho za ramená, aby bol nižšie, potom si oprela ruku o jeho čelo a dosť silno zatlačila jeho hlavu, bolelo to, hlavu mal zaklonenú na doraz, a keď povedala Lei aby ho zafixovala, nestačil sa diviť, tomu čo nasledovalo. Lea stlačila jeho krk svojimi stehnami, zaskočila ho sila akou to urobila, cítil ako sa mu zvyšuje tlak v hlave. To už Šarlota fotila, niekoľkými fotoaparátmi, rozostavenými v rôznych uhloch. Vzrušovalo ho to a bál sa, aby to na ňom nebolo poznať.
„Dobre, drž ho,“ povedala Šarlota, podišla k nim, drepla si chytila jeho ruku, presunula ju za jeho chrbát a položila ju dlaňou na zem, „nohu,“ povedala a Lea zodvihla nohu, na miesto kde predtým stála, presunula jeho dlaň, Lea sa na chrbát jeho dlane postavila svojou nožičkou, to isté urobila aj s druhou rukou. Šarlota šla fotiť. „Okej, teraz chcem vidieť bolesť Lea,“ pochopil o čo jej ide, keď mu Lea stlačila krk ohromnou silou a napla panvu, bolesť v krku bola obrovská, „super! Lea, ešte viac,“ Mišovi pri ďalšom napnutí Leiných svalov, vykŕkli slzy, „božské,“ skonštatovala Šarlota, „okej, Mišo ty sa nehýb a ty Lea prejdi zaňho a postav sa na jeho ruky. Super,“ nasledovalo ďalšie fotenie, „teraz mu polož ruku na hlavu, super. Môžeš sa ísť prezliecť,“ podišla k Mišovi sediacemu na zemi a spamätávajúcemu sa z toho, čo práve zažil, obkročila ho, drepla si pred neho, bola tak blízko, že cítil jej dych, pozerala mu uprene do očí, odrazu zacítil jej ruku na svojom rozkroku, až teraz si uvedomil, že mu stojí vták, dotkla sa ho a hneď ju zobrala preč. Vydesene na ňu pozeral, usmiala sa, „prepáč Mišo, zabudla som ťa nato upozorniť, neboj sa, tu to nikto nerieši. Naozaj nie, je to úplne normálne, nehanbi sa. Chcem ti povedať, že si vedieš skutočne dobre.“ Ukľudnil ho jej hlas, jej nádherná tvár. Páčila sa mu, je mladá, môže mať toľko ako on. Jej tvár ho fascinovala, bola nádherná, láskavá, zmyselná a zároveň veľmi, veľmi prísna. Už ju nevedel dostať z mysle. Lea sa vrátila, mala na sebe pančušky a podväzkový pás, korzet a vlasy v dlhom cope. Vyzerala úchvatne. Zase sa postavila vedľa neho a on sa akosi automaticky otočil tvárou k fotoaparátu. Scéna sa opakovala, Šarlota ich pozorovala. „Mišo myslíš, že by si vydržal, keby sa Lea postavila na tvoj hrudník?“ pozrel na Leu, „skúsim, myslím, že by to nemal byť problém, vyzeráš, že si ľahká ako pierko.“ Zalichotil jej. Usmiala sa naňho, „to sa hneď dozvieš,“ Mišo si ľahol na chrbát, Lea k nemu podišla a bez zaváhania sa postavila na jeho hrudník, Mišo si v duchu ďakoval za to, že pravidelne cvičí, nie, nebola ťažká, ale aj tak bol rád za svaly, ktoré má. Pozeral na Leu zospodu, vyzerala báječne, „daj tvrdý výraz,“ povedala jej Šarlota, „dobre, postav sa čelom k jeho hlave, jednu nohu trošku dopredu, super. Teraz si polož jednu nohu špičkou na jeho čelo, super, teraz na ústa, super,“ za každým super, nasledovalo niekoľko zábleskov, z rôznych strán, vtedy fotila. Mišo intenzívne vnímal nádhernú vôňu jej nožičky. „Teraz sa postav bokom, jednu nohu na krk, vystri sa, hlavu ku mne, super, teraz pozeraj pred seba, super.
Prezleč sa,“ podišla k Mišovi a podala mu ruku, pomohla mu postaviť sa, „vedieš si dobre, neublížili sme ti?“ opýtala sa ho Šarlota, „nie, pohoda,“ odvetil, „ak chceš niečo na pitie, tam je chladnička, kľudne sa ponúkni,“ bol smädný a tak si vybral kolu. O chvíľu sa vrátila jeho kamarátka, tentoraz mala na sebe celotelové, husté pančuchy, ktoré dokonalo ukazovali jej krásne telo. Šarlota pozrela na nich, tentoraz stáli vedľa seba, „okej, Mišo daj sa na štyri, budeš Lei robiť koníka,“ Mišo sa usmial, „s radosťou,“ a chcel si kľaknúť, keď ho fotografka zastavila, „počkaj, myslíš, že by si to zvládol aj bez nohavíc?“ opýtala sa, na sekundu sa zamyslel, „áno,“ odvetil a dal si dolu nohavice, mal na sebe boxérky, kľakol si a dal sa na štyri. „Dobre, Lea, sadni si naňho, okej, viac dozadu, ešte, okej, teraz je to super, Mišo ty pozeraj rovno pred seba, hlavu vyššie, okej, Lea, zodvihni nohy, tak desať centimetrov nad zem, super,“ chodila dookola a fotila z rôznych uhlov, „dobre, teraz si jednu nohu vylož na jeho chrbát, chodidlom medzi jeho lopatky, super, Mišo hlavu skloň, super, teraz obe nohy na jeho ramená, chodidla našpanuj k sebe, super, Mišo zakloň hlavu koľko sa ti dá, super, Lea chodidlá dolu, super, skús mu nimi podoprieť bradu, super.“ Lea prekrížila chodidlá pod jeho bradou, Mišo zase zacítil slabú vôňu jej potu. Vzrušilo ho to, trochu znervóznel, už na sebe nemal rifle, ktoré aspoň ako tak brzdili reakciu jeho vtáka, teraz mal na sebe len bavlnené boxerky a jeho stojací vták ich riadne napínal. „Okej a teraz sa posuň dopredu na jeho lopatky, super, Lea nohy do slabín, super,“ Mišo si veľmi neuvedomoval čo Lea robí, snažil sa sústrediť na svoje vzrušenie, pokúšal sa ho ovládnuť, keď v tom si Lea strčila nohy popod jeho brucho rovno do rozkroku. Pri tomto manévri Mišo stuhol, Lea musela cítiť jeho tvrdého vtáka, a aj ho cítila, nedalo jej, nemohla si pomôcť a zovrela jeho pýchu medzi svoje podošvy. „Super, a teraz ho chyť za vlasy a ťahaj hlavu hore, super, teraz celou silou, super,“ Lea počúvala jej príkazy a hneď ich aj precízne vykonávala.
Mišovi liezli oči z jamiek, jednak kvôli tomu, že jeho stoporený úd držala Lea medzi svojimi chodidlami a jednak kvôli tomu, že Lea naozaj celou silou ťahala jeho hlavu k sebe, dávala si záležať hlavne na trápení jeho vtáka, robila to síce absolútne nenápadne, ale Mišo to prehliadnuť nemohol, „super, Mišo, teraz prehni chrbát koľko sa dá dole, super a teraz hore, super, Lea, teraz si kľakni na jeho chrbát, super, a vystri sa, super, zakloň hlavu, super. Lea, koľko tam toho ešte máme?“ opýtala sa, „už len tri modely,“ odvetila Lea, „dobre, urobme si prestávku na kávu a dokončíme to,“ Mišo aj Lea súhlasili, Lea z neho zišla a počkala pokiaľ sa postaví, „poď, sadneme si,“ chytila ho za ruku a viedla k pohovke, nedala mu žiadnu šancu na protest, zahanbený, so stojacim vtákom, vydúvajúcim boxerky, ju nasledoval. Sadli si, Lea mu pozrela do očí, „nemusíš sa hanbiť, má to tak každý a pri každom fotení, zvykneš si.“ Usmiala sa, uvoľnil sa a usmial sa aj on, „ďakujem ti Lea,“ „tak ako sa ti páči práca modela?“ opýtala sa, „je to super, vy ste super, obe!“ povedal Mišo vo chvíli, keď k nim prišla Šarlota s podnosom s kávami, položila ho na stôl a posadila sa vedľa Miša z druhej strany. „Ďakujeme ti, páči sa mi práca s tebou a myslím, že aj Lei, dobre vyzeráš, a si fotogenický, fotografie sa ti budú páčiť, som si istá,“ usmial sa a poďakoval, „je to pre mňa naozaj veľký zážitok,“ povedal Mišo a Šarlota sa usmiala, kývla smerom k jeho rozkroku, „áno, to vidím,“ Mišo, zahanbene sklonil hlavu, Lea sa káravo pozrela na fotografku, tá sa usmievala, „si chutný, len si ťa doberám, prepáč,“ a dala mu pusu na líce. Mišo sa jej pozrel do očí, „Šarlota, ešte nikdy som takto pred cudzími ženami nebol, necítim sa dvakrát príjemne a ty tomu veľmi nepomáhaš, takže ak to chceš dofotiť, tak si zo mňa neuťahuj!“ preniesol naoko prísnym hlasom, „ale, ale, pozrime sa ako sa nám chlapec rozčertil!“ zaútočila hneď Šarlota, „dávaj si pozor mladý muž, sme tu v presile!“ zasmiali sa všetci traja, ešte chvíľu popíjali kávu a rozprávali sa, keď dopili, Šarlota zavelila, „do práce, povaľači! Za čo vás platím!“ zasmiali sa, Lea sa išla prezliecť a vrátila sa vo vzorovaných pančuchách bez chodidiel, končili sa na členkoch, hore mala polokorzet. Vyzeralo to veľmi dobre, „okej, Mišo, ľahni si na zem na brucho, dobre, Lea postav sa s nohami okolo jeho hlavy, okej, Mišo skús zakloniť hlavu tak, aby si sa bradou dotýkal zeme, výborne, Lea pritlač členky k hlave, super, teraz polož jednu nohu na jeho temeno, super, teraz sa otoč čelom vzad a dáme to isté, super, teraz temeno, super, Mišo daj ruky na zem nad hlavu, dobre, Lea postav sa na dlane, super, teraz si sadni na jeho lopatky, jedna noha vedľa hlavy, a druhá na hlavu super, Mišo otoč sa na chrbát, Lea sadni si na hruď a vylož si obe chodidlá na tvár, super, teraz len jedno, super,“ Keď si Lea položila svoje bosé chodidlá na jeho tvár, myslel si, že sa zblázni, chladná, jemná pokožka jej podošiev, v ňom vyvolala neskutočné vzrušenie. Vynakladal obrovské úsilie, aby to zvládol, ustál to, našťastie. Šarlota poslala Leu prezliecť sa, po chvíľke bola späť, mala na sebe košieľku a na nohách pančuškové podkolienky. Šarlota sa na nich dívala bez pohnutia dosť dlhú dobu, odrazu lúskla prstami, mám to, odbehla a vrátila sa s veľkou škatuľou, chvíľu v nej hrabala a vytiahla obojok a vôdzku. Pristúpila k Mišovi a nasadila mu na krk široký, kožený obojok, pripla k nemu vôdzku, podala ju Lei do ruky, „Mišo poď na štyri, okej, Lea postav sa ako keby si viedla psíka na výbeh, super, rozkroč sa nad ním, super, teraz zatiahni za remeň, super, postav sa pred neho čelom k nemu, super, Mišo pozerá hore, super, a teraz skloň hlavu, super, teraz si polož tvár na jej chodidlá, super, Mišo sa nehýbe a Lea dá jednu nohu na jeho temeno, super, teraz na špičku, super a teraz na pätu, super, môžeš sa ísť prezliecť,“ Lea sa o chvíľku vrátila a mala na sebe pančuchy bez rozkroku, Šarlota sa zachmúrila, siahla do škatule, vybrala kožené putá na ruky a nejaké reťaze, podišla k Mišovi a pripla mu putá na zápästia, kázala mu sadnúť si na zem, jednu reťaz pripla medzi putá, takže ich dokázal roztiahnuť na šírku tela a od každého zápästia šli ďalšie reťaze k obojku, takže teraz mal ruky ohnuté v lakťoch do pravého uhla, kľačala pri ňom, dívala sa mu do tváre, „Mišo, myslíš, že by si uniesol Leu, sediacu na vrchu tvojej hlavy? Aspoň tri, štyri sekundy? Bolo by to super, môžeme to skúsiť?“ opýtala sa Šarlota, usmial sa, „skúsme, možno mi nezlomí krk,“ súhlasil Mišo, Lea podišla, pozrela na Šarlotu, „ako si to predstavuješ?“ „Postavíš sa zadkom k nemu, posadíš sa na vrch jeho hlavy a chodidlá si položíš na jeho dlane ako na akési stúpačky,“ Lea prikývla, sklonila sa k Mišovi, „naozaj to môžeme skúsiť?“ usmial sa, „samozrejme, veď kedy sa zase dožijem toho, že mi krásna žena bude spútanému sedieť na hlave?“ zavtipkoval Mišo, „si zlatý, že vraj krásna žena, ďakujem ti, tak poďme na to, keby bol náhodou nejaký problém, hneď povedz dosť!“ prikývol hlavou, narovnal nohy, vystrel sa a napol svaly, Lea sa posúvala dozadu, až sa svojim krásnym zadočkom oprela o jeho tvár, Mišo sa snažil čo najviac sústrediť na to čo sa práve chystala a tak sa nemohol venovať svojmu vzrušeniu, vdýchol nosom jej úžasnú vôňu, vlastne mal svoj nos v jej riťke, Lea sa postavila na jeho stehná a pomaly sa dvíhala aby sa posadila na vrch jeho hlavy, zatiaľ to šlo dobre, už bola na mieste, dalo sa to zniesť.
Bolestivé a namáhavé to začalo byť, až keď postupne zodvihla jednu a potom druhú nohu, aby si ich vyložila do jeho dlaní, „super, Lea vystri sa, super, Mišo ruky vyššie, super, Lea opri sa mu do rúk, super,“ Mišo z celých síl napínal svoje svaly, nechcel ich sklamať, dosť intenzívne ho bolel krk, aj pri najmenšom Leinom pohybe, a keď jej fotografka kázala oprieť sa do jeho dlaní, Lea to urobila dosť tvrdo, reťaze sa napli a ťahali obojok a ona sedela na jeho hlave ako kráľovná na tróne. Nasledovalo cvakanie.
„Dobre, ešte pár snímkov so stoličkou a končíme,“ Šarlota priniesla drevenú stoličku, postavila ju za Mišov chrbát, odopla mu reťaze z pút a obojku, kázala mu dať ruky za chrbát, pomohla mu ich prepliesť ich pomedzi nohy a priečky stoličky a spútala ich reťazami, vybrala zo škatule kožený popruh, zaklonila mu hlavu, teraz ju mal položenú temenom na sedáku a cez čelo natiahla remeň popod sedák a upevnila mu tým hlavu, nohy mu uložila do tureckého sedu, postavila sa a spokojná so svojou prácou sa naňho pozerala, „okej, Lea postav sa tu a daj sa akože do sedu nad jeho tvár, chcem vidieť vyšpúlený zadok, trčiaci z pančúch,“ Lea sa dala do polohy, ako keby si chcela sadnúť na jeho tvár. Mišo fascinovane hľadel úplne z blízka na jej hebkú pokožku na pevnom zadočku, vnímal jej jemné chĺpky na mieste kde sa stretal zadok s chrbtom, ten pohľad ho fascinoval. „Super, skús posunúť nohy ďalej od stoličky a zadok viac natiahnuť dozadu, super, ešte natiahni, super, ruka do vlasov, prehrabni si ich, super, pozri na mňa, super, pozri na Mišovu tvár, super, zadok nižšie, super, počkaj tak, prejdem inde, super, čakaj,“ „už nevydržím,“ posúrila ju Lea, bolo to dosť namáhavé stáť v sede, „ešte chvíľu, super, ešte z tejto strany, super, a choď ešte nižšie, super, prejdem,“ Lea sa už neudržala a sadla si na Mišovu tvár, hneď vyskočila, „bože, prepáč mi Mišo, to som nechcela,“ ospravedlňovala sa mu. Usmial sa, „v pohode, nezabudnem na to do smrti!“ odvetil. „Ty hnusák jeden!“ laškovne ho zahriakla. „Okej, musím hneď dať foťák nabíjať, ešte ukladá a asi mi chcípne baterka, o sekundu som späť,“ „idem sa obliecť,“ povedala Lea a nechali tam Miša pripútaného k stoličke, po pár minútach sa vrátili obe naraz, „bože, zdržali sme sa, o desať minút sa mám stretnúť s Radkom, utekám, vy sa dohodnite, Mišo večer ti volám, ahojte!“ už počul len buchnutie dverí, počul ako sa k nemu približuje Šarlota, naklonila sa nad neho, prekvapila ho, už nemala vlasy v drdole. Jej dlhé, čierne vlasy viseli okolo jej tváre, nádhernej tváre v ktorej sa zračil zadumaný výraz. Veľmi sa mu páčila, stále sedel na zemi, pripútaný k stoličke, bezbranný, s hlavou pripevnenou k sedáku. Pozeral do jej nádherných očí a zrazu začul svoj vlastný hlas, „Šarlota posaď sa prosím.“ Prekvapilo ho čo povedal, chcel si to povedať len v mysli, ale povedal to nahlas. Túžil po tom, slúžiť jej, pozoroval ju nenápadne počas celého fotenia, páčila sa mu tak, že pociťoval fyzickú bolesť v hrudi. Šarlota ani nemrkla, vyložila si nohu vedľa jeho hlavy a pomaly rozviazala šnúrky na plátennej topánke, vyzula ju a stiahla si ponožku, vyzula si aj druhú a chodidlo preložila na jeho pusu, jej nádherné pršteky boli priamo na jeho nose. Jej hebučké chodidielko bolo vlhké a teplé, do nosa mu vnikla neskutočne vzrušujúca vôňa jej spotenej nožičky, neváhal a pobozkal jej podošvu, ktorá odpočívala na jeho puse. „Brzdi, mladý muž! To si musíš zaslúžiť, ale môžeš začať bozkávaním mojich nôh.“ Vymenila si nohy a on pobozkal aj druhú.
Šarlota uvoľnila popruh fixujúci jeho hlavu, odopla mu ruky. Pomohla mu vstať, stál pred ňou v boxerkach a hanbil sa. Čakala. Zodvihol hlavu a pozrel do jej očí, „prepáč Šarlota, nemohol som si pomôcť, si nádherná, páčiš sa mi. Prepáč.“ Ospravedlnil sa Mišo, otočil sa a chcel odísť obliecť sa. „Aj ty sa mi páčiš Miško, prosím ostaň.“ Zastavil ho jej úprimný hlas. Rýchlo k nej podišiel, objal ju a pobozkal, bozk mu opätovala, stáli v objatí s pusami pritlačenými k sebe, niekoľko, pre oboch, nádherných minút. Pozerali si do očí, „pôjdem upravovať fotky, nechcel by si mi pritom pomasírovať nohy? Celý deň som pobehovala a dosť ma bolia.“ Objal ju, zodvihol a zatočil sa s ňou. „Šarlotka, samozrejme, urobím čokoľvek budeš chcieť.“ Radosť v jeho hlase bola zrejmá. Usmiala sa, „obleč sa a príď ku mne.“ Pobozkal ju. Šarlota sedela za stolom a pozerala na monitor, triedila fotografie z dnešného fotenia, Mišo ju zozadu objal a odtiahol stoličku od stola, kľakol si a štvornožky sa presunul pod jej veľký stôl, pritiahol ju späť, ľahol si na zem a jej nádherné chodidlá si vyložil na hruď, vzal do rúk jej pravá chodidlo a začal ho jemne masírovať. Zavzdychala a pokračovala v práci. Mišo masíroval a premýšľal o tom, aký je život zvláštny. Masáž prerušoval, len keď bozkával jej spotenú nožičku. Zariskoval a dvadsať minútovú masáž ukončil, jemným cmúľaním jej rozkošných prštekov. Dovolila mu to, bol vzrušený ako ešte nikdy. Keď jej dôkladne ocmúľal pršteky a jazykom pooblizoval medzierky medzi nimi, uchvátený tou perfektnou, slanou, elektrizujúcou chuťou, postaral sa aj o druhé chodidielko. Fascinovala ho jemná pokožka na jej podošvách. Od šťastia mu vyhŕkli slzy do očí, Šarlota sa odsunula od stola, skončili skoro v tom istom momente. Nahla sa a podala mu ruku, posadil sa na zemi, vysunul sa z popod stola. Kľakol si, Šarlota sa naňho usmievala a v tvári mala radosť a lásku.
Pobozkala ho. „Miško to bolo neskutočne nádherné! Môžem si ťa objednať na každý deň?“ pozrel jej do očí, v tvári mal nahnevaný výraz, zľakla sa. „To teda nemôžeš! Nie som kurva!“ strašne jej jeho slová ublížili, začali jej vlhnúť oči a on pokračoval, „Šarlota, budem tu kedykoľvek si zaželáš, budem pri tvojich krásnych, chutnučkých nožičkách aj celý deň ak si to budeš priať, nemusíš si ma objednávať, jednoducho mi povedz, masíruj mi nožičky, alebo bozkávaj mi nožičky a ja ani na sekundu nezaváham a urobím to. Urobím to s najväčšou láskou a vďakou. Urobím čokoľvek si zažiadaš. Šarlotka ja som sa do teba zamiloval. Prepáč.“ Pozerala naňho ako obarená. Ešte nikdy nezažila takýto výlev, toľko emócii v jednej vete, šťastie jej rozvibrovalo celé telo, každučkú bunku v nej. Oplatila mu to, tvrdým, pohŕdavým hlasom mu odvetila, „veľa táraš, miesto toho by si mi mal radšej bozkávať nohy!“ Usmial sa, „zaslúžil som si to! Tak mi treba, Šarlotka prepáč! Všetko čo som povedal, myslím úplne vážne.“ „Takže si sa do mňa zaľúbil?“ opýtala sa ho a jeho to zaskočilo, „áno, na prvý pohľad, si neskutočne nádherná, šikovná. Neviem si pomôcť, prepáč.“ „Neospravedlňuj sa stále,“ odvetila mu, „aj ja som sa zaľúbila, do teba! Len neviem, či je to dobrý nápad, tie tvoje ponuky, Miško musím ti povedať, že som dosť náročná, vlastne aj preto som singl.“ Usmial sa, „neodplašíš ma! Nebojím sa, ničoho! Všetko bude tak ako som povedal!“ zadumane ho počúvala, „môžeme to skúsiť a uvidíme,“ Mišovi sa rozbúchalo srdce ako divé, má priateľku, krásnu priateľku! Rezonovalo mu to v hlave. Objal ju, „ďakujem ti Šarlotka, nesklamem ťa.“ Pobozkala ho, „v to dúfam, ak ma sklameš, vykrútim ti krk!“ Mišo sa zasmial, ale pohľad do jej tváre ho schladil, myslí to vážne? Šarlota sa usmiala a znovu ho pobozkala, „hlupáčik,“ povedala mu a dostal ďalšiu pusu. „Poď, ukážem ti tvoju prvú prácu modela,“ prisunul si k nej stoličku a spoločne si prezerali fotografie jeho s Leou. Bol amatér, ale zdali sa mu nádherné. Na konci sa k nemu Šarlota otočila, „si krásny a máš neskutočný talent, keď sa na tie fotky pozerám a pomyslím na to, že si to nikdy nerobil, nemôžem uveriť.“ Priznala mu a on bol celý červený. „Ďakujem Šarlotka.“ Poďakoval, „nie, to ja ďakujem tebe, ozaj, aby som nezabudla, tu je zmluva, prečítaj si to, za dnešok chceš hotovosť, alebo ti to pošlem na účet?“ Mišo čítal zmluvu, zodvihol pohľad, „urob, ako ti to viac vyhovuje, mne je to jedno,“ odvetil jej, „okej, posielam ti to na účet. A je to, ráno by si to mal mať, sedemsto eur. Miško, porozmýšľaj, zmluvu ti pošlem mailom, ale ako si si dnes skúsil, nie je to náročné, prácu si môžeš vybrať a peniaze sú celkom slušné. Sedemsto je obvykle najnižšia sadzba, kľudne môžeš za fotenie dostať aj niekoľko tisíc eur, podľa toho, pre koho a čo sa fotí, ale to predbieham, skúsiš si to, teda ak budeš chcieť, v tej zmluve sa nezaväzuješ k ničomu, je to len štandardná zmluva, súhlas na použitie fotografií.
Sem tam sa robia zmluvy priamo na dané fotenie, aj k tomu sa dostaneš, teda ak budeš chcieť, ako som ti už povedala, tam si budeš musieť dať pozor. Tam sa už vyžaduje dochvíľnosť, budeš musieť počúvať fotografa, tam sú aj slušné pokuty. Napríklad dnes neprišiel Ivan, nedostane ani korunu a ešte mi bude musieť zaplatiť pokutu tisíc eur. A pritom mu, debilovi, stačilo zavolať mi, že nemôže prísť. Miško, som tvrdá, ale nie som sviňa, vydrbeš so mnou len raz, skončil si.“ Jej detsky nevinný pohľad ho rozosmial, udivilo ju to, „páči sa mi Šarlotka, ako si mi s detským výrazom v tvári, nenápadne dala najavo, že ak niečo pokašlem, tak ma zabiješ!“ zasmiali sa spolu. Pobozkala ho, „som rada, že si to pochopil, páčiš sa mi čoraz viac!“ pošepla mu, „vidíš!? Ja to mám inak, ty sa mi už najviac páčiš, takže nemôžem povedať, páčiš sa mi stále viac,“ týmito slovami si vyslúžil celkom slušný buchnát do ramena, „au! Čo to stváraš! Neviem kedy budem mať ďalšie fotenie, modriny si nemôžem dovoliť!“ skočila po ňom ako tiger, vyvrátila ho aj so stoličkou, o chvíľu ho mala na lopatkách. „Ja ti ukážem ako sa robia modriny,“ niekoľko krát ho hravo udrela, „pomóc, pomóc, vražda!“ kričal Mišo a smial sa. Smiali sa obaja, keď ich prerušilo zvonenie mobilu. Pustila ho a on odišiel k telefónu, „áno,“ počúval a pozrel na hodiny, „to je o dvadsať minút, okej, budem tam, teším sa. Pá.“ Zložil, „pá? Ja ťa asi zahluším,“ ozvalo sa za ním, otočil sa, stála tam Šarlota a v ruke držala prázdnu fľašu od koly, držala ju za hrdlo, hore dnom a vyzerala nebezpečne. Usmial sa, „volala Lea, o dvadsať minút sa máme stretnúť na káve, Šarlotka, smiem ťa pozvať na druhé rande?“ položila fľašu na stôl, „na druhé? A kde sme mali to prvé?“ Mišo sa otočil, nesmelo ukázal smerom k jej stolu, „tam?“ opýtal sa. Zasmiala sa, „daj mi desať minút, prezlečiem sa. Odbehla, dostála svojim slovám a za desať minút bola späť, blúzka a široké, voľné, letné nohavice, na bosých nohách pekné sandáliky, vyzerala úchvatne, „wau!“ len na toľko sa Mišo zmohol. Zapýrila sa, „ďakujem, vezmeš prosím zo stola tablet? Ukážem Lei fotky.“ Chytili sa za ruky a vybrali sa von, „ako si sa spoznal s Leou? Je to moja naj modelka, vieš?“
Pozrel na ňu, „Šarlotka, je to trošku, no ako by som to, je to, okej, tak teda, sedel som na káve na terase, keď prišla a sadla si k vedľajšiemu stolu, nevedel som odtrhnúť oči od jej nôh.“ Mišo zmĺkol, „áno, jej nohy sú nádherné, preto ich fotím,“ povedala Šarlota, pozrel na ňu, „nehneváš sa?“ opýtal sa jej. Pobozkala ho, „hlupáčik, u Lei by si nikdy nemal šancu, miluje svojho Radka. Fotila s desiatkami modelov a ani jeden nemal žiadnu šancu. Ale poviem ti rovno, ešte raz sa pozrieš na nohy nejakej cudzej žene a zlomím ti krk!“ pobozkal ju, „na tvoje nemá ani Lea! Šarlotka! Ty si moja bohyňa, nech mi vypadnú oči z hlavy, keď sa niekedy pozriem na inú!“ pobozkala ho, „tak sa mi to páči! A ak by ti náhodou nevypadli, vyškriabem ti ich miláčik.“ Páčila sa mu jej priamosť, aj keď si nebol celkom istý, ako vážne to myslí. Pobozkal ju. Došli do kaviarne, presne na minútu, Lea s Radkom sedeli oproti sebe. „Ahojte!“ pozdravil ich Mišo, „dovolil som si doviesť aj Šarlotku, máme druhé rande.“ Všetci sa zvítali, príchodzí si sadli do kríža tiež oproti sebe, „druhé rande? A kedy ste mali prvé?“ opýtala sa Lea, Šarlota pozrela na hodinky, „asi pred hodinou,“ odvetila, Lea vyskočila a objala ju, „blahoželám!“ „Mišo! No teda! Si chlapík!“ pochválil ho Rado, „získal si druhé najkrajšie na svete!“ dodal.
Mišo naňho nechápavo pozrel, “druhé najkrajšie čo?“ Rado sa zasmial, „predsa nožičky!“ Mišo ho prepálil pohľadom, „netáraj somariny! Získal som tie najkrajšie na svete!“ Lea sa nahla k Šarlote, „ja len dúfam, že sa nepobijú!“ zasmiali sa, Mišo pozrel na Leu a potom na Šarlotu, zhlboka sa nadýchol, otočil sa späť k Radovi a prehovoril pokojným hlasom, „miešaš niečo, čo sa pomiešať nedá. Miešaš zadané ženy so slobodnými slečnami. V kategórii slobodné slečny, sú Šarlotkine nožičky najkrajšie vo vesmíre.“ Spokojný so sebou, čakal Mišo na odpoveď. Všetci sa naňho pozerali ako na zjavenie, po chvíľke ako prvá prehovorila Šarlota, „pusťte toho nádherného, inteligentného princa ku mne!“ natiahla k Mišovi ruky, Lea sa postavila a presadli si, Mišo sedel vedľa svojej novučkej lásky. Lea sa pozrela na Rada a škodoradostne sa opýtala, „spokojný?!“ Rado na ňu pozrel, „len si kopni!“ pohladila ho po líci, „kopnem, kopnem, ale až doma miláčik!“ pozeral na Leu so zhrozeným výrazom, zasmiali sa. Lea sa usmievala na Miša, „vieš o tom, že aj Šarlota je modelka? Jej nohy sú naozaj nádherné, fotila predo mnou a potom sa rozhodla, že stáť za foťákom z druhej strany je zábavnejšie.“ Otočil sa s obdivom k Šarlote. Trochu sa červenala, „prestaň!“ pohrozila Lei. Sedeli na káve skoro tri hodiny a veľmi dobre sa bavili, prezreli si fotografie z dnešného fotenia a veľmi sa im páčili. Keď si ich prezeral Rado, skonštatoval, „veľmi ti pristanú Leikine nožičky na hlave, len si na to veľmi nezvykaj,“ a Mišo mu hneď kontroval, „čo si o nás modeloch myslíš?! My k tomu pristupujeme nanajvýš profesionálne!“ Pozreli sa jeden na druhého a prepukli v srdečný smiech. Dva zaľúbené páry, jeden sa miloval viac ako päť rokov a druhý necelých päť hodín.
Delluxe.
