Už piaty rok som preč z domu, pracujem v zahraničí. Doma ostali rodičia a moja o päť rokov mladšia sestra. Chodím domov dva, tri krát do roka, ako mi to dovoľuje práca. Vždy sa teším na rodičov, ktorých mám veľmi rád a hlavne na sestru. Ségra sa volá Petra, a ja som Peter. Taký žart našich rodičov. S Peťkou máme nadštandardný vzťah. Píšeme si každý deň a minimálne dva krát do týždňa si voláme. Keď som odchádzal robiť vonku, mala dvadsať dva rokov, teraz má dvadsať päť a vyrástla z nej krásna baba. Je trošku nižšia, nejakých stošesťdesiatpäť centimetrov, ale má krásnu vyšportovanú postavu. Viem, som jej brat, ale je to fakt kočka. Od ôsmich rokov robí Jiu jitsu a v izbe má milión medailí a pohárov, je to jej koníček. Nemyslím zbieranie pohárov, ale jitsu. Bože, koľko krát ma pri predzápasových prípravách priviedla k slzám.
To čo sa chystám opísať sa stalo pred troma rokmi. Prišiel som na desať dní domov a hneď druhý večer, bola sobota, sme sa dohodli, že sa pôjdeme zabaviť do nášho obľúbeného podniku. Celý večer som do Peťky hustil, nech si nájde nejakého priateľa. Vravím jej, máš dvadsaťpäť, na čo čakáš, na dôchodok? Veď si niekoho nájdi. Si krásna kočka, ty predsa nemôžeš mať problém nájsť si chlapca. Toľko som ju presviedčal, až sa nakoniec nahnevala. Do podniku sme došli skoro bez slova. Tam sme sa po desiatich minútach rozdelili, ona si našla svoju partiu a ja zase svoju. Starí priatelia, s ktorými som sa srdečne zvítal. V partii už boli aj nejaké nové tváre, ktoré som nepoznal. Bol som zoznámený a bavili sme sa. Medzi novými bol jeden, ktorý ma zaujal. Celkom dobre vyzerajúci, počítam tak o tri roky mladší odo mňa, ale strašný chvastúň, ale že strašný! Predpokladám, že sa chcel v partii ukázať a tak sa chválil s kade čím. Po asi hodine so samoľúbym výrazom v tvári povedal, že môže mať hociktorú ženu, na ktorú má chuť. To už každému začal liezť na nervy a mňa vtedy napadla myšlienka za tisíc bodov. Pozrel som a žmurkol na svojho najlepšieho kámoša z detstva. Ten pochopil, že mám niečo za lubom a hral so mnou. „No to určite, ty Casanova!“ povedal som nahlas a čakal na reakciu. „Chceš sa staviť ?“ chytil sa na prvý krát. „Jasné, prečo nie.“ „Dobre, kto prehrá, platí komplet dnešný účet.“ To mi úplne vyhovovalo. Chlapec potreboval príučku, tak nech ju má. „Platí, ako to urobíme?“ opýtal som sa. „Vyber babu a keď do desiatich minút so mnou odíde, vyhral som.“ Odpovedal sebavedome a tým vyriešil môj problém ako mu určiť tú správnu. „Dohodnuté,“ potvrdil som a ostatní z partie nedočkavo čakali čo sa bude diať. Porozhliadol som sa po podniku a akože som hľadal vhodnú ženu. Našiel so ju. Stála pri bare s dvoma kámoškami a debatovali. Čierne dlhé vlasy, bledomodrá blúzka, čierne elastické nohavice v ktorých sa vynímal krásne tvarovaný zadoček, proste kus! Ukázal som na ňu a vravím, „tamtá v tej modrej blúzke.“ „Nie je problém,“ povedal a so slovami, „chlapci, učte sa,“ sa otočil a vydal k baru. Moji starí kamaráti, ktorí ma poznali, sa začali pučiť od smiechu. Vedeli totiž, že som ho poslal za svojou sestrou Peťkou a keďže ju veľmi dobre poznali, vedeli čo chudáka čaká. Sledovali sme ho a ktosi v partii poznamenal, „veď si to Rasťo pýtal, zaslúži si to.“ Rasťo prišiel k Peťke a čosi jej rozprával do ucha. Z diaľky sme videli ako sa Peťka od neho odťahuje a Rasťo jej stále čosi vraví do ucha. Chcela od neho odísť a vtedy Rasťo spravil osudovú chybu. Chytil ju za ramená, pritiahol k sebe a potom si ruky preložil na jej zadok. Ďalšie udalosti dostali rýchly spád. Peťkina noha vyletela a jej koleno skončilo v jeho rozkroku. To musela byť neskutočná bolesť. Ani si to radšej nechcem predstaviť. Sestra nedokázala byť jemná ani pri tréningoch, to som mal možnosť si x krát vyskúšať.
V momente keď sa Rasťovi podlomili nohy a klesol na kolená, som ho začal ľutovať. Ale to nebol koniec. Ako kľačal a rukami sa držal za rozkrok ho Peťka chytila za vlasy, trošku mu potiahla hlavu a jednou nohou ju prekročila. Rasťova hlava, respektíve jeho krk sa ocitol medzi jej nohami. Bola obrátená tvárou k jeho chrbtu, videl som ako trošku pokľakla, potiahla si jeho hlavu čo najvyššie a prekrížila nohy. Vedel som čo bude nasledovať a aj jeden z mojich kamarátov, ktorý mal tú česť si to vyskúšať sa mimovoľne dotkol rukou na svojom krku. Ja som to zažil mnoho krát. Obrovská bolesť, nedostatok vzduchu a hlavne krvi do mozgu, to všetko končí bezvedomím. Pozerali sme ako skúša rukami roztiahnuť jej vytrénované stehienka, zjavne bez akéhokoľvek efektu. Ľudia ju povzbudzovali. Chytila mu ruky a vykrútila za chrbát. Nemal žiadnu šancu, bol úplne v jej moci. Poznám tento postoj a videl som ako sa jej svaly pod elastickými nohavicami ešte viac napli a Rasťova tvár stmavla. Zašklbalo ním a bolo po paráde, Peťka opatrne uvoľnila nohy a pomaly ho spustila na zem. Bol mimo vedomia. Potom tomu dala bodku a aby ostatní pochopili, že sa s ňou nemajú zahrávať, urobila zvláštnu vec. Keď odchádzala, tak ho neobišla, ale šla rovno cez neho. A to doslova a do písmena. Postavila sa mu jednou nohou na hlavu, ďalší krok na chrbát a ďalší na kríže, pomaly a hrdo odchádzala smerom k nám. Ľudia jej tlieskali a jačali tak, že ani nebolo počuť hudbu na parkete. Prišla k nám a usmiala sa na mňa a pozdravila sa s ostatnými. „To ťa nemôžem nechať chvíľočku samú, aby si hneď nevyrobila nejaký problém?“ povedal som so smiechom. Zatvárila sa nevinne a vraví, „ale veď som tomu debčovi niekoľko krát povedala nech ma nechá na pokoji.“ Pritiahol som ju k sebe a vystískal.
Otočila sa, aby sa pozrela ako je na tom Rasťo a ja som ju oblapil cez ramená a čakali sme pokiaľ sa pozviecha. Akurát vstával a za hurónskeho smiechu prizerajúcich, sa spamätával opretý o bar. Vravím jej, „Peťka prepáč, ale je to moja vina. Vystatoval sa, že môže mať hociktorú babu, ktorú len chce, a keď sa stavil, tak som vybral teba. Chceli sme mu dať príučku a aj ju dostal. Nehneváš sa?“ povedal som jej. „Pozrela si nás všetkých a skonštatovala, „starí somári a hrajú sa ako malé deti.“ Zasmiali sme sa všetci. „Dúfam, že mu stačilo a nebude sa chcieť biť,“ povedala Peťka hľadiac k baru. Pozrel som tým smerom a videl som, ako sa Rasťo pomaly, váhavo približuje k nám. Prišiel až predo mňa a Peťku, tento od nej o hlavu vyšší chlap, s pohľadom zapichnutým do zeme povedal, „slečna prepáčte, že som bol hrubý“. Prekvapil ma, ozaj ma milo prekvapil, tak predsa sa pod maskou drsňáka ukrýva charakter. „Keď si machroval, pozeral si sa mi do očí, pozeraj sa mi do nich aj teraz!“ Pre zmenu ma prekvapila Peťka. Rasťo dvihol svoj pohľad a červenými očami hľadel do očí mojej sestry a ešte raz a zrozumiteľne povedal, „slečna prepáčte mi prosím, že som k vám bol hrubý.“ Tak chlape! Teraz si frajer, akého som už dávno nevidel. Pomyslel som si. Peťka naňho pozerala, zjavne prekvapil aj ju. „Už to nikdy nerob!“ povedala mu, „sľubujem slečna,“ odvetil. A potom sa stalo niečo, čo dostalo úplne všetkých. Peťka chytila Rasťa za ruku a ťahala ho späť k baru so slovami, „poď so mnou, dlhuješ mi zopár drinkov.“ Rasťo poslušne cupotal za ňou. Až dokonca tí dvaja sedeli a tancovali spolu.
Na môj údiv ju Rasťo odprevadil až domov a pred domom dostal od mojej malej sestry pusu na dobrú noc. Keď sme vchádzali do domu a ja som pozrel na Peťku a chystal sa podpichnúť, bol som zastavený jej slovami, „niečo povedz a tak ťa zmaľujem, že uvidíš.“ Červenala sa a ja som ju objal a dal som jej pusu na čelo. „Dobrú noc Peťka,“ poprial som jej a išli sme do svojich izieb. Ráno som jej odniesol raňajky do izby, bola už hore. „Ďakujem ti za raňajky a aj za včerajšok.“ Povedala a pozerala mi do očí. V tých mojich bola otázka. Do líc sa jej nahrnulo trochu červene, „Rasťo sa mi páči, nie je až taký zlý, nespráva sa ako majster sveta, povedala by som, že je skôr až prehnane úctivý, ale mne sa to páči, Peťo ďakujem ti, aby si vedel, zobrala som si tvoje včerajšie slová k srdcu, mám chlapca!“ Objal som ju, „len ho prosím ťa pekne nedokalič, je to mladý, nevinný muž!“ Zasmiala sa, „si somár! Nedokaličila som teba, neublížim ani jemu, aj keď, trochu bolesti si určite užije, veď ma poznáš.“ Odvetila s úsmevom. „Veď práve, teraz mám výčitky, do čoho som ho dostal!“ „Koľko je hodín?“ opýtala sa Peťka, „pol deviatej,“ vravím jej, „prečo?“ „Rasťo mi včera sľúbil, že mi o deviatej príde vybozkávať a pomasírovať nohy!“ Pozrel som na ňu s údivom, „to znamená, že už to nebudem môcť robiť ja?“ Usmiala sa, „si môj brat, budeš to môcť robiť, kedy budeš chcieť, ale ja som zvedavá na Rasťa, Peter, veľmi by ma potešilo, keby dodržal sľub, mne sa naozaj veľmi páči!“ Dal som jej pusu na čelo, „Peťka, prajem ti to. Aj mne sa páči, len tie jeho vystatovačné reči ma včera dožrali. Inak sa zdá byť v pohode.“ „Chcem ťa o niečo poprosiť, keď príde, a teda dúfam že hej, po nejakých desiatich minútach prosím príď do mojej izby, zaklop a vojdi, chcem vedieť ako zareaguje.“ Poprosila ma, udivene som na ňu pozrel, ale rozumel som jej a prikývol som. Nechal som ju raňajkovať a odišiel som. Rasťo predsa len prišiel, pár minút pred deviatou stál pred domom. Peťka ho vzala hore k sebe, bola oblečená v pyžamku. Počkal som desať minút a pomaly som sa pobral hore k jej izbe. Zaklopal som a rýchlo otvoril dvere. Ten obraz bol úchvatný. Peťka sedela na posteli a jej nohy trčali z postele k Rasťovi, ktorý kľačal pred ňou a v rukách držal jej chodidlá a práve cmúľal jej palček. Pozrel na mňa a zdalo sa, že mu moja prítomnosť veľmi nevadila. Opýtal som sa niečo Peťky a Rasťo sa otočil pohľad späť k jej nožičkám a pokračoval v cmúľaní. Evidentne to s mojou sestričkou myslí vážne, pred odchodom som ich oboch pozval na obed. Prijali pozvanie a ja som odišiel. Je to neuveriteľné, ale Peťka s Rasťom sú spolu už tri roky a vyzerá to tak, že sú rovnako zamilovaní ako predtým. Rasťo nemá problém aj v spoločnosti kamarátov pobozkať Peťke nožičky, páči sa mi jeho bezprostrednosť, teraz si myslím, že je ozaj macher.
Delluxe.
