Vyrazil som s Jožom na pivo, horko ťažko sa snažiac, zapájať do debaty, som vypil prvé, keď Jožo zavelil, že ideme na diskotéku. Išli sme, zvyšok partie už bol tam. Nemal som veľmi chuť baviť sa, nemohol som z hlavy dostať Táničku. Stále som mal pred očami obraz bohyne stojacej nado mnou, s jej nožičkou na mojich ústach, cítil som vôňu jej nožičiek v pančuškách. A aby toho nebolo málo, vo vrecku ma neskutočne pálil, ako nejaký žeravý uhlík, darček od nej. Chcel som byť s ňou, alebo aspoň byť doma s jej pančuškami, ktoré mi na rozlúčku strčila do vrecka. Ešte šťastie, že sme mali po osemnástke, boli sme v poslednom ročníku na strednej, tesne pred koncom školského roka. Popíjal som whisky a nevnímal nič okolo seba, premýšľal som, ako je možné, že taká nádherná baba ako je Tánička, mi dovolila bozkávať jej nožičky, a keby len to, povedala mi, že sa jej páčim! Predstavoval som si jej krásne telo, dnes som videl objekt svojich erotických snov v pančuškách, na krátky čas som zahliadol jej nádherné, pevné prsia, bozkal som jej voňavé nožičky. Niekto ma vyrušil zo snov, drgol do mňa a vzápätí ešte raz. To bol Jožo, „spíš? Haló! Si tu?“ pozrel som naňho, „zamyslel som sa. Čo sa deje?“ odvetil som mu, „si nejaký nesvoj, si okej?“ „Je mi divne, asi dopijem a pôjdem si ľahnúť.“ Odvetil som mu. „Blázniš, veď je len desať hodín!“ vybehol na mňa, „Jožo, naozaj mi nie je dobre, dopijem a keď sa to nezlepší, pôjdem.“ „Dobre, daj vedieť, keď budeš odchádzať.“
Odvetil a zapojil sa do zábavy. Keď som s ním hovoril, bol som už rozhodnutý, odchádzam. Hodil som do seba zbytok Whisky a pokynul Jožovi, že idem, akurát sa na mňa pozeral, prikývol a ja som sa pobral. O pár minút som bol vo svojej izbe. Zamkol som dvere a vylovil z vrecka svoj poklad, sedel som na posteli a nosom nasával báječnú, vzrušujúcu vôňu, Táničkiných nožičiek a pančušiek. Toto malo väčšie grády ako Whisky, ktorú som pred nedávnom pil. Točilo sa mi v hlave a penis mi pulzoval v nohaviciach. Rýchlo som sa vyzliekol a ľahol si do postele, na nose som mal pritlačené poskladané pančušky, napadlo ma, že to musím skúsiť po častiach. Najprv som ovoniaval špičky pančúch, tá vôňa ma privádzala do šialenstva, nadychoval som sa pomaly, najpomalšie ako sa dalo. Ležal som na boku a rukou som si dráždil vtáka. Vôňa jej nožičiek hneď zapla premietačku v mojej hlave a ja som zreteľne videl Táničku ako sa na mňa usmieva, stojac vedľa mojej hlavy a ako pomaly dáva nožičku na moje ústa. Urobil som sa. Našťastie som stihol chytiť dávku svojich spermií, do pripraveného ručníka. Po chvíľke oddychu som si k nosu priložil rozkrok pančúch, do nosa mi vošla jemná vôňa jej moču, potu a samotných pančúch. Zase som sa urobil. Bol som vo vytržení. Začal som cmúľať špičku pančušky a predstavoval som si Táničkine nádherne pršteky. Ta slaná chuť bola fantastická. Vycmúľal som jedno chodidlo pančuchy úplne do čista. Prevesil som ich cez stolík a s nádherným obrazom Táničky v hlave, a s vtákom v ruke, som zaspal.
Keď som sa ráno zobudil, moja prvá myšlienka patrila Táničke, jej krásny úsmev a hlboký, úprimný pohľad, ma hrial pri srdci. Pozrel som na hodiny bolo pol deviatej, to som si dobre pospal. Natiahol som sa po pančušky, priložil si ich k nosu, jej vôňa ma nabudila a tešil som sa na nový deň. Zavolá? Alebo to bola len prázdna fráza? Uvidím, ale veľmi si želám aby zavolala. Zaľúbil som sa do nej. Beznádejne. Dal som si sprchu, vypral som v rukách Táničkine pančušky, veď jej ich predsa nevrátim oslintané. Sedel som zamyslený v kuchyni a raňajkoval som, keď zazvonil telefón, stiahlo mi hrdlo. Natiahol som sa poňho, „haló,“ ozval som sa, „Ahoj Peter, tu je Táňa.“ Poobzeral som sa, či som sám, „nožičky bozkávam princeznička,“ zachichotala sa, „ale ja nič necítim,“ odvetila, „Peter, ak by si chcel prísť, tak budem do zajtra večera sama doma, naši s Jožom idú na chalupu, odchádzajú hneď po obede a ostanú tam až do zajtra večera.“ To mi vyrazilo dych, „Peter? Si tam?“ „áno, áno, samozrejme, hneď idem Tánička, teda ak naozaj môžem.“ „Brzdi, tiger! Vravela som, že odchádzajú na obed! Keď odídu, zavolám ti, dobre?“ „Aha, jasné, budem čakať, teším sa na teba!“ „Len sa veľmi neteš, ešte nevieš čo ťa čaká, som dosť rozmaznaná a náročná princezná! Tak zatiaľ.“ Zložila, položil som telefón ako keby sa chystal uhryznúť ma. Ona mi zavolala! Tánička mi zavolala! Moja princezná! Vybuchol som vnútri. Pol desiatej, bože, do obeda to asi nevydržím! Po raňajkách som si upratal svoju izbu, pohľad na hodiny mi prezradil, že som tým zabil len dvadsať minút. Upratal som ešte raz. Chodil som po byte ako tiger, ako ma nazvala Táňa. O pätnásť minút neskôr som behal hore dolu s vysávačom. Upratoval som a prekladal veci, pozriem na čas, trištvrte na dvanásť, moja nervozita dosahovala bod samovznietenia. Ani som neobedoval, nemal som chuť, veľmi som si prial, aby už zavolala, pančušky som rozložil a znovu zložil asi dvadsaťkrát. Bolo presne pol jednej, keď zazvonil telefón, skočil som po ňom, „počúvam!“ „ahoj tiger, tak čo, nerozmyslel si si to?“ opýtala sa. „Robíš si srandu? Vyšliapal som okolo telefónu pol metra hlboký chodník, neviem sa dočkať. Som na ceste!“ položil som, nečakajúc na odpoveď a vyrazil som, pančušky som mal vo vrecku. Po ceste som míňal stánok s kvetmi, kúpil som kytičku, malú, ale krásnu. Zaklopal som a ani som nestihol dokončiť klopanie, keď sa dvere otvorili. Stála tam ona, čiernovlasá princezná, tentoraz bola oblečená, mala na sebe tričko a tepláky, na nohách mala tenisky. Pozvala ma dnu. Podal som jej kytičku a vyslúžil som si pusu. Viedla ma do svojej izby, posadili sme sa na posteľ. „Tak aká bola noc?“ provokatívne sa ma opýtala, „to nie je fér!“ odvetil som jej.
Pozerala na mňa nechápavo, „ty si spala so svojimi krásnymi nožičkami a ja len s tvojimi pančuškami!“ rozosmiala sa, smiala sa od srdca. „nebuď smutný, pozri, už od rána ich pre teba zohrievam!“ zodvihla nožičky v teniskách a zakývala nimi. „Možno by si ma chcel zobuť?“ odpoveďou na jej otázku bolo moje rýchle kľaknutie si, k jej nohám, rozviazal som jej tenisky a opatrne ich stiahol dole, Nečakala na nič, hneď mi obe chodidla pristáli na tvári, boli mokré, spotené a neskutočne voňavé. Natiahla sa na posteľ a otočila sa pozdĺž, hneď som zmenil miesto a teraz som opäť kľačal pred jej nožičkami, vdychoval som ich opojnú vôňu, „v telefóne si vravel, nožičky bozkávam, a ja stále nič necítim,“ ozvala sa Tánička, dvakrát som sa núkať nenechal. Začal som jej jemne bozkávať rozkošné pršteky, jeden po druhom. Ich chuť a vôňa boli božské. Prešiel som jej kompletne celé chodidielka, niekoľko krát, fascinoval ma ten pocit, keď sa moje pery dotkli vlhkej pančušky, v ktorej boli ukryté jej nádherné nožičky. Bozkával a hladil som jej labky, vzrušený a šťastný. Poznal som Táničku už štyri roky, a predsa som ju v skutočnosti spoznal len včera. Je to super baba! Sadla si, s úsmevom ma sledovala, „pomaly tiger, máme na to celú noc a deň.“ Nahla sa a pohladila ma po tvári, si zlatý, Peter. Poď ku mne,“ poklopala po posteli, prisadol som si, kľakla si a posadila sa rozkročmo na moje stehná. Objala ma nožičkami, sedela na mojom, v rifliach skrytom, tvrdom vtákovi.
Musela ho cez svoje tepláky cítiť. A aj cítila, pozrela mi do očí, usmiala sa a zakrútila zadočkom, „no ale, Peter!“ Sklonil som hlavu, „prepáč Tánička,“ ospravedlnil som sa zahanbene. „neospravedlňuj sa, aspoň vidím, že sa ti páčim, ty sa mi veľmi páčiš, si iný ako ostatní Jožovi priatelia, to sú ešte také deti.“ Pobozkala ma, dožadovala sa francuzáka a dostala ho, bozkávali sme sa dlho. Cítil som sa trošku nesvoj, lebo môj vták, neustále atakoval jej rozkrok. Zamrvila sa, „to je ale nezbedník!“ usmiala sa. Hanbil som sa, pobozkala ma, „prestaň, sa hanbiť! Mňa to naozaj teší a páči sa mi to, je to milé!“ Bola jednoducho úžasná! „Milujem ťa!“ povedal som nesmelo, hneď na to zareagovala, „nie si si tým veľmi istý!“ odvetila hľadiac mi do očí. „Milujem ťa, Tánička!“ zopakoval som rozhodne. „To už bolo lepšie! Aj ja milujem teba, Peťko! A nebuď taký vystrašený, neublížim ti.“ Vzápätí dodala, „teda, neublížim ti veľmi!“ jej úsmev bol odzbrojujúci. „Nezvyknem hneď na prvom rande, rozbiť chlapca. Vlastne som ešte prvé rande v podstate nemala. Si prvý chlapec, ktorý sa dotkol mojich nôh. Teda okrem Joža, ten si ich užil až, až.“ Udivene som na ňu pozrel, nevinne sa usmiala, „prepáč, ale na niekom som si sebaobranu trénovať musela! A Jožo bol vždy poruke. Asi sa ti nepriznal, že ho doma mláti sestrička?“ zasmial som sa, „to sa teda nepriznal.“ „mám nápad, dáme si pohár vína a potom si dáme súboj, kto prehrá, bude tomu druhému slúžiť do konca víkendu.“
Vyhlásila natešene, a ja som natešene súhlasil, samozrejme, že prehrám, veď som džentlmen. Presunuli sme sa do obývačky, Tánička priniesla fľašu vína a poháre, otvoril som ho a ponalieval. Sedela na pohovke a ja som si sadol k jej nožičkám na zem, oprel som sa o pohovku. Táňa si poskladala nohy tak, že jej chutné chodidlá, trčali rovno pred mojou tvárou, mohol som ich pohodlne bozkať, zakaždým, keď som práve nehovoril, alebo nepil víno. Rozprávali sme sa, je to ozaj super baba, s triezvym názorom na svet. Bolo mi veľmi príjemne a som presvedčený, že aj jej. Po chvíli si Tánička presadla, sadla si rovno za mňa a členky si prekrížila rovno pred mojimi ústami, urobila to preto, aby ma mohla hladiť po vlasoch. Tešil som sa tomuto prejavu priazne. Znamenalo to, že jej nie som ukradnutý a nie som tam len pre jej zábavu. Vypili sme po dva poháre vína, „no poď tiger, predveď sa!“ Táňa vstala a nasmerovala si to do svojej izby. Odsunula stoličku a trochu posunula stôl, mali sme dosť priestoru na šantenie. Zobliekla si tepláky a ostala len v pančuškách a tričku, pozerala na mňa spýtavo, zobliekol som si nohavice a ponožky, mal som na sebe len boxerky a tričko. Môj penis stál na pol žrde, už mi to nevadilo, jednak kvôli postoju Táničky k tejto záležitosti a jednak kvôli dvom pohárom vína, ktoré sme vypili. Stáli sme oproti sebe, „ak budeš chcieť ukončiť zápas, musíš povedať, vzdávam sa, alebo ma rukou štyrikrát poklepať, ideme na rozdiel dvoch víťazných.“ Jej inštrukcie boli jasné a stručné. „To o ukončení zápasu platí aj pre teba?“ opýtal som sa jej, zasmiala sa, „hlupáčik! K tomu sa ani nepriblížime!“ „no len aby!“ podpichol som, stáli sme proti sebe v akomsi postoji, pripravení zaútočiť. Nikto nechcel začať prvý, nakoniec sa Táňa rozhodla a skôr ako som mohol nejako vhodne zareagovať, ma chytila za vlasy a strhla ma dopredu a dole, tak že som odrazu kľačal pred ňou, s hlavou opretou o jej stehná. Ďalšie momenty si pamätám len v takých zábleskoch.
Deluxe.
