...... stáli sme proti sebe v akomsi postoji, pripravení zaútočiť. Nikto nechcel začať prvý, nakoniec sa Táňa rozhodla a skôr ako som mohol nejako vhodne zareagovať, ma chytila za vlasy a strhla ma dopredu a dole, takže som odrazu kľačal pred ňou, s hlavou opretou o jej stehná. Ďalšie momenty si pamätám len v takých zábleskoch. Najprv si preložila nohu cez moju hlavu a môj krk sa ocitol medzi jej stehnami, stála tvárou k môjmu chrbtu, môj krk sa chrbticou opieral do jej rozkroku, prekrížila si členky a silno mi stlačila krk. Chytil som ju rukami za stehná v snahe oslobodiť svoj krk, nahla sa dopredu a chytila mi pravú ruku, podarilo sa jej dostať ju za môj chrbát a zodvihla ju, náhla bolesť v ramene spôsobila, že som povolil ľavú ruku, hneď ju chytila a takisto vyvrátila za chrbát, vystrela sa, bezcitne mi stlačila krk a vyvracala ramená smerom hore, bolesť bola taká obrovská, že som vykríkol, nepovolila, ešte trochu pridala so slovami, „musíš si spomenúť, alebo ti ich zlomím,“ a že to myslí vážne som sa hneď dozvedel, lebo ešte viac pritvrdila, „vzdávam sa!“ vysúkal som zo seba chrapľavým, tichým hlasom, plným bolesti.
Pustila ma, spadol som na zem, to bola bolesť! Oči som mal plné sĺz. Stihol som sa nadýchnuť len pár krát, a už mi Tánička sedela na lopatkách, moje ruky dala dozadu za môj chrbát, medzi svoje nohy, boli medzi jej kolenami, vzadu za hlavou na krku si prekrížila svoje členky. Zvalila sa na bok a potom sa prevalila na svoj chrbát, držiac ma pevne, teraz som chvíľu pozeral do stropu. Ale len chvíľu, odrazu prudko zatlačila moju hlavu svojimi členkami dolu a jej stehná sa opierali o moje vykĺbené ruky. Bradu som mal zatlačenú do svojej hrude, cítil som ako mi praská v chrbtici, ako sa naťahuje. Strašná bolesť mi vyrazila dych. Premohol ma strach a zúfalstvo, nevedel som vydať ani hlások, len som kvílil bolesťou. Snažil som sa jedným zápästím tri krát klepnúť. Bol som v koncoch. „Počítaj!“ ozvala sa. V tej bezradnosti som vôbec netušil o čo jej ide. Myslel som, že je so mnou koniec. Znovu som ju poklepal, nepomohlo, pritvrdila, plakal som, vtom mi to došlo, somár! Máš klepnúť štyrikrát! Urobil som to. Pustila ma, zvalil som sa nabok a schúlil sa do klbka. A to môj pôvodný plán bol, že džentlmensky prehrám, naivne si mysliac, že by som snáď mohol vyhrať! Táňa vstala, podišla k mojej hlave a postavila sa tak, že jej členky tlačili na moju tvár, pobozkal som jej ich. „Dám ti ešte jednu šancu vyrovnať skóre.“ Ozval sa zhora jej milý hlások. Horko ťažko som si kľakol, kľakla si aj ona, tentoraz som po nej vyštartoval prvý, rútiac sa do záhuby, Táňa sa prevalila dozadu a ako som padal na miesto kde pôvodne kľačala, dostal som sa krkom presne medzi jej nohy teraz smerujúce dohora, hneď ich uzamkla. Bradu som mal položenú na jej lonovej kosti, krk v kliešťach jej nôh. Ležal som natiahnutý na bruchu, hlavu a hruď som mal zdvihnutú jej nohami, ona ležala na chrbte, teraz pomaly stlačila neskutočnou silou svoje stehná a zdvíhala svoj napnutý zadoček zo zeme.
Bolesť, bolesť, bolesť. Toto mi pulzovalo v hlave, nemohol som dýchať, nemohol som rozprávať, Tánička sa na mňa milo usmievala. Zahmlil sa mi zrak a skôr ako som to odklepal, nastala tma. Keď som sa prebral, mal som hlavu položenú na jej brušku a ona ma jemne hladila po tvári. „Tak sa mi zdá tiger, že si prehral tri nula!“ ťažko rozprávajúc, som sa opýtal, „čo to bolo?!“ usmiala sa, „to bol ten omyl, ktorý majú muži zakorenený v mozgoch, že oni sú tí silní. Ako si videl, či skôr cítil, nie je to až taká pravda. Ako sa cítiš? Si v poriadku?“ Stále ma hladila, „ako sa cítim? Ako keby ma prešiel nákladný vlak!“ Zasmiala sa. „Môžeš byť pokojný, myslím, že to najťažšie z tohto víkendu už máš za sebou!“ utešila ma Tánička. „Takže ti môžem dokonca víkendu slúžiť?“ opýtal som sa s nádejou v hlase. „Tiger! Neštvi ma! Ty mi teraz musíš slúžiť! Si zlý!“ Odvetila mi s hranou zlosťou. Bola taká nádherná, chytil som jej členok, zohol jej nožičku a pobozkal jej podošvu, pošteklil som ju jazykom, kopla ma do pusy. „dokážeš vstať? Poď, dáme si trochu vína,“ pomohla mi postaviť sa, a aby videla, že nie som žiadna padavka, vzal som ju do náručia a do obývačky som ju odniesol, „milujem ťa, tigrík!“ pošepkala mi a pobozkala ma, uložil som ju do pohovky a nalial nám víno, sadol som si na zem k jej nožičkám. Otočil som sa bokom, pozrel jej do očí, „Tánička, poviem ti, že toľko bolesti som ešte asi nezažil, myslel som, že zomriem!
A to ako si mi stlačila krk a ja som omdlel, to som videl vo filmoch a neveril som, že sa to naozaj dá! Si, si, ani neviem ako ťa opísať!“ usmiala sa, zohla sa a dala mi pusu na čelo, pretrela mi palcom oči, „máš ich trošku červené, prepáč, ale musíš vedieť, kto je tu pán!“ pohladkala ma, „ber to z tej lepšej stránky, za odmenu budeš môcť spať pri mojich nožičkách a starať sa o nich.“ „ďakujem ti Tánička, si veľmi láskavá,“ podpichol som ju. S úsmevom mi položila na pery pršteky svojej nožičky a hýbajúc nimi, mi otvorila pusu a strčila ich dovnútra, mal som v ústach všetky jej rozkošné pršteky a ona tlačila stále ďalej, druhou nožičkou mi zozadu zahákla krk aby som nemohol cúvnuť. Tlačila, vôbec nebrala ohľad na to, akú bolesť mi spôsobuje, vrtela prštekmi a zasúvala chodidlo do mojich úst, milimeter po milimetri, naplo ma, poradil som si s tým, mal som plné ústa slín a Táničkinej labky. Už som viac nedokázal otvoriť ústa, jej chodidielko sa medzi mojimi zubami zastavilo, tri štvrte chodidla som mal v ústach, bolela ma čeľusť a musel som bojovať s nutkaním na vracanie. Pomaly vrtela zadočkom po pohovke a prisúvala sa ku mne, tiekli mi slzy a jazykom som sa snažil štekliť jej nožičku. Prisunula sa tak blízko, že jej ľavá noha v mojich ústach bola ohnutá a koleno jej trčalo dohora, bol som taký zaujatý tým, aby som sa nepovracal a aby som našiel ten najmenej bolestivý uhol k jej labke, že som si nevšimol čo tá potvorka chystá! Pravú nohu si za mojim krkom ohla a ľavou rukou si chytila členok. Nahla sa ku mne a pozerala na svoju nožičku v mojej puse, „myslela som, že sa jej tam vojde viacej,“ povedala sklamane, a hneď dodala, „ešte to trochu skúsime, tigrík? Otvor ešte trošku tlamičku!“ V tom momente mi napadlo, že sa niečo deje, neskoro! Jej nenápadné uloženie pravej nohy za mojim krkom a jej zaistenie jej ľavou rukou mi ušlo, na moju smolu, tvrdo zatlačila nohu do mojich úst a druhou nohou a rukou pevne držala môj krk, zaprašťalo mi v čeľusti a jej nožička sa posunula ešte o centimeter a pol dovnútra, bolesť v sánke bola strašná, nemal som kam uhnúť a Tánička surovo tlačila ďalej. Milo sa pri tom usmievala, „no vidíš tigrík, si šikovný, myslím, že keď budeme poctivo trénovať, ešte sa to zlepší.“ Slzy mi tiekli potokom, ale bol som šťastný, že je Tánička šťastná. Pomaly mi z pusy vytiahla, od mojich slín úplne premočené chodidlo. Pustila ma z objatia jej druhej nožičky, prehĺtal som plné ústa slín. Tánička si za ten čas vyzliekla pančušky, a keď mala nohy bosé, hneď som mal v puse pršteky jej pravej nohy, tentoraz holé, bez pančušky, odovzdane som otvoril pusu, trošku si presadla a môj krk zozadu tentoraz objala jej ľavá nožička, moje trýznenie sa zopakovalo, aj keď sa mi zdalo, že teraz to nebolo až také bolestivé, moje ústa zaplnila chuť jej spotenej nožičky, bolo to omnoho lepšie ako s pančuškou, tá elektrizujúca chuť bola božská, už som aj prišiel na spôsob ako prehltnúť aspoň časť slín s plnou pusou. Tlačila, tlačila silno.
Chcela prekonať predchádzajúci pokus. A ja som ju chcel potešiť, dostal som nápad, začal som sa nakláňať dozadu, ťahajúc za sebou Táničku, ktorá mala pravú nožičku v mojej puse a ľavou objímala môj krk, v jednom momente bola celá jej váha, len na nožičkách, opierala sa rukami o pohovku a potom o moju hruď a nasledovala môj pomalý pád na chrbát. Keď sa moja hlava, podložená pod krkom jej nohou oprela o zem, Tánička stála na ohnutej pravej labke strčenej v mojej puse. Cítil som obrovský tlak na čeľusť, jednak bola klinom jej chodidla, veľkou silou rozťahovaná a jednak na nej spočívala značná časť jej váhy. Sám som na seba ušil búdu. Táničke sa to páčilo a trápila ma jemným poskakovaním. Zľutovala sa a pomaly ma uvoľnila, teraz sedela so svojím rozkrokom až pri mojej brade. Cítil som vôňu jej prirodzenia, a cítil som jeho teplo. Vták mi stál ako kôl. Zišla zo mňa, ale urobila to neskutočne rafinovane, tá potvora si pomaly pretiahla svoje prirodzenie cez celú moju tvár! Posadila sa späť do pohovky, poklepala pred seba rukou, hneď som zaujal miesto, podala mi víno, pripili sme si, „Peter! Prekvapil si ma! Milo!“ pobozkal som jej nožičku, ktorú som mal pred tvárou, prštekmi mi uchopila nos a ja som vdychoval tú nádhernú jemne octovú vôňu. Teraz keby náhodou niekto prišiel, asi by sme sa na teplo nevyhovorili. Ja som mal na sebe tričko a boxerky a Tánička tričko a nohavičky, cez operadlo pohovky boli prehodené jej pančušky a sedeli sme s pohármi vína v dosť nezvyčajnej polohe. Bolo nám fajn, Tánička sa rozkročila, ocitol som sa medzi jej nohami a hanbil som sa pozerať pred seba, díval by som sa jej rovno do rozkroku. Usmiala sa a zosunula sa s pohovky na moje stehná, kontakt môjho penisu s jej rozkrokom bol teraz veľmi intímny. Tánička sa neposedne vrtela, blažene sa usmievajúc. Objala ma a bozkávala moje zmučené ústa.
„Ešte stále mi chceš slúžiť Peťko?“ „Áno, Tánička, viac ako doteraz!“ „Ty si môj tigrík!“ pobozkala ma, „a ty moja potvorka!“ uhryzla ma jemne do pery, „pozor na pusu! Aby si po nej nedostal!“ vyhrážala sa mi, „potvorka!“ podpichol som ju, držal som ju rukami zospodu za stehná, rýchlosťou blesku ma objala nohami a stlačila, uväznila moje ruky, usmievajúc sa na mňa mi strelila facku, „upozorňovala som ťa!“ „Potvora!“ facka, „potvorka!“ zase facka, stále sa usmievala! „potv...“ ďalej som sa nedostal, zastavila ma ďalšia facka, a vzápätí ďalšia, „tá bola začo ?!“ ohradil som sa. „Prevencia!“ povedala s nevinnou tvárou. „Keď ma pustíš!!!“ vyhrážal som sa, „čo urobíš, keď ťa pustím?“ „Neviem, myslel som, že by som mohol začať bozkávaním ľavej nožičky?“ nesmelo som sa opýtal. Rozosmiala sa na plné kolo, „milujem ťa, si chutný, tigrík! Pôjdeme si ľahnúť?“ pobozkala ma. Súhlasil som, pustila ma, dopili sme víno a išli sme do Táninej izby. Po ceste som premýšľal ako asi budeme spať. Keď Táňa rozložila svoju posteľ, bolo mi to jasné, vynikajúca vec taká rozkladacia posteľ. Tánička si ľahla na jeden kraj a ja som si ľahol na druhý, ale opačne, krížom hlavou k jej nožičkám, „si šikovný, tigrík!“ „Dobrú noc Tánička,“ „dobrú, Peťko.“ Zakryl som nás a začal jemne bozkávať a cmúľať jej voňavučké nožičky. Jazykom som ochutnával jej úžasnú chuť, vylizoval som medzierky medzi jej prštekmi, tá chuť bola úchvatná. Slaná, elektrizujúca, voňala ako pukancová kukurica s jemným octovým nádychom, zbožňoval som ju. Už ma bolel jazyk a ústa, Tánička sa nehýbala, zaspala, a chvíľu na to aj ja.
Deluxe.
