Neviem ani jej meno! Sedím a jemne si olizujem pery, vychutnávam si zbytky chuti jej nožičiek na nich. Božská chuť, božských nožičiek. Konečne padla! Idem domov. Ani si nepamätám, ako a či som vôbec zamkol dielňu, vrátil som sa z pol cesty domov. Bola zamknutá, došiel som domov a pred barákom som ostal sedieť v aute, uvedomil som si, že si vôbec nepamätám cestu domov, mal som plnú hlavu nádhernej, čiernovlasej slečny a jej božsky vyzerajúcich, jemných, maličkých nožičiek, stále som cítil ich vôňu a hebkú pokožku. Bože, ja som bozkával nohy cudzej žene, a ešte k tomu v robote. Točila sa mi hlava a bol som ako v sne. Bola nádherná, jej dlhé, rovné nohy, budú okupovať moje sny ešte roky, bol som o tom presvedčený. Som na ženské nožičky zaťažený a aj keď mám tridsaťjeden rokov, veľa príležitostí na bozkávanie nejakých, som nemal. Čo vymýšľaš hlúposti, zahriakol som sám seba v mysli, veď si len raz bozkával nohy spolužiačke na strednej, na lyžiarskom výcviku a teraz po rokoch sa ti to pošťastilo druhýkrát! Nevedel som ju dostať z mysle, ani za svet! Bola nádherná a ja som sa do nej zamiloval.
Vystúpil som z auta a šiel domov, rovno do sprchy, bol som spotený a potreboval som ju. A samozrejme som musel uvoľniť ten vnútorný tlak. Vyzliekol som sa a do sprchy vchádzal s vysunutou anténou, naplno. Stál mi ako stĺp. Bol som tak vzrušený ako ešte nikdy. Zdržal som sa v sprche celkom slušnú dobu a na trikrát som vyventiloval napätie. Veľmi to nepomohlo, myslel som, že sa zbláznim, stále zreteľnejšie sa mi vybavovala krásna neznáma, keď som zatvoril oči, videl som papilárne línie na jej chodidielkach. Jej maličké, jemné chodidlá, mohli mať veľkosť tridsaťšesť, tridsaťšesť a pol, veľkosť ženskej nožičky som sa za tie roky naučil určiť skoro na sto percent. Šalel som, čo budem robiť? Bol večer, premýšľal som, že sa pôjdem niekam zabaviť, aby som prišiel na iné myšlienky, ale vzápätí som to zavrhol, radšej si budem v mysli premietať to, čo som dnes zažil. Zabaviť sa pôjdem zajtra. Čaká ma super predlžený víkend, na budúci týždeň, mám totiž dovolenku. Dva roky som na žiadnej nebol a tak som si zobral týždeň voľna. Bolo pol jedenástej večer, keď mi zazvonil mobil. Pozrel som naň, utajené číslo, kto dočerta ma teraz otravuje. Väčšinou to je nejaký zákazník so súrnym prípadom. Prijal som hovor a z nechuťou som povedal, „počúvam!“ po chvíli ticha sa ozval príjemný, ženský hlas. Jej hlas! Skoro mi vypadol telefón z ruky. „Ahoj, to som ja, čo ti skoro prešla zdvihák.“ Vedel som, že je to ona, „áno slečna, viem, stalo sa niečo?“ „Nie, došla som v poriadku, chcela som sa ti ešte raz poďakovať za tvoje naozaj skvelé služby.“ „Nemáte za čo slečna, rád som vám pomohol a kedykoľvek vám s radosťou poslúžim.“ „To je super, a čo by si povedal na to, že by si mi prišiel cez víkend pomôcť na chalupu. Naši zajtra na obed odchádzajú a mne sa nechce ísť domov. Čo ty nato?“ zaskočila ma, onemel som, „haló, si tam?“ opýtala sa po chvíli ticha, „áno slečna, veľmi rád by som prišiel,“ „teším sa,“ odvetila a vysvetlila mi kam mám ísť, zajtra o druhej ma tam počká. „Ďakujem slečna, prajem vám dobrú noc.“ „Aj ja ti prajem dobrú noc.“ Rozlúčili sme sa. Sedel som a civel na telefón, nie! To sa nestalo! To je len výplod mojej fantázie! Položil som telefón na stolík. Človeče, ty si už blázon, zbláznil si sa. Ale bolo to ako skutočné. Zrazu sa mi rozsvietilo v hlave, chňapol som po telefóne a pozrel si denník hovorov. Utajené číslo! Nebol to sen, tá neznáma kráska mi naozaj volala.
Premýšľal som, čo sa to dopekla deje, až ma rozbolela hlava aj žalúdok. Je možné, žeby som sa jej zapáčil? S touto myšlienkou som napokon zaspal. Vstal som skoro ráno, bolo len šesť hodín a hneď ako som otvoril oči, ma rozbolel žalúdok, bol som nervózny. Sedel som na posteli a premýšľal o včerajšku, volala mi, ona mi volala! Bude to len nechutný žart? Alebo ma tam bude naozaj čakať? Neviem, rozhodol som sa, dal som si sprchu a raňajky. Pil som kávu a premýšľal, čo si zbalím, rozhodol som sa, že nech už to dopadne akokoľvek, budem potom pokračovať v ceste, mám dovolenku a pôjdem niekam k jazeru, alebo do aquaparku. Zbalil som si všetko potrebné, plavky, pyžamo, proste oblečenie na týždeň. Bol som pripravený a bolo ešte len desať hodín, o jeden som chcel vyštartovať. Radšej potom počkám na dohodnutom mieste. Čas sa vliekol slimačím tempom a ja som nerobil nič iné, len sníval o nej, o jej krásnych nožičkách, dovolí mi ešte, dotknúť sa ich? Bolo pol jednej, už som nevydržal čakať, vyštartoval som a napadlo mi ešte, zastaviť sa v obchode, nakúpil som víno, čokoládu, niečo slané, a kytičku. Snáď ňou nič nepokazím. O pol druhej som bol na dohodnutom mieste. Bolo trištvrte na dva, keď sa po ceste rútila audina, spoznal som ju už z diaľky, srdce sa mi rozbúšilo a hrdlo som mal stiahnuté. Zastavila vedľa mňa, stiahla okno, usmiala sa, „poď za mnou.“ Len toľko povedala a už aj odchádzala, rýchlo som skočil do auta a sledoval ju. Cesta trvala skoro štvrť hodiny, po ceste a potom po lesnej ceste. Boli sme na mieste. Obrovská drevenica, pozemok obohnaný živým plotom, cez ktorý nebolo vidieť. Vystúpili sme, vzal som do ruky kytičku a podal jej ju, „rád vás vidím slečna,“ usmiala sa a prijala kvety, privoňala k nim, „sú nádherné, ďakujem, dáš si so mnou kávu?“ ani nepočkala na odpoveď a otočila sa, viedla ma okolo chalupy dozadu, za chalupou bol bazén a terasa, usadila ma a odišla cez terasu do domu. O chvíľu sa vrátila s kávou. Podala mi hrnček, poďakoval som. Odpili sme si, poobzeral som sa, „máte to tu naozaj nádherné slečna,“ usmiala sa, „ďakujem, povedz mi, prečo si mi bozkával nohy?“ vydesene som na ňu pozrel, zmetený a zahanbený, nevedel som čo povedať, takú priamu otázku som teda nečakal.
Spamätal som sa, bola úprimná a ja budem tiež, radšej nech sa to vyjasní hneď na začiatku, „prepáčte mi slečna, za moju opovážlivosť, už sa to nikdy nebude opakovať. Neviem prečo som to urobil, ste krásna žena, vaše nohy sú krásne, páčia sa mi, jednoducho som ich musel pobozkať. Ľutujem to, už sa to viackrát nestane.“ Zahanbene som pozeral do zeme, „ľutuješ to?! Ty ľutuješ, že si bozkal moje nohy?!“ jej ostrý tón ma donútil pozrieť jej do očí a vysvetliť jej to, „nie slečna, takto som to nemyslel, bozkávanie vašich nôh, bolo to najkrajšie čo som v živote zažil, ja ľutujem, že som to bez dovolenia urobil.“ „No vidíš! A ja to neľutujem vôbec! Nikdy pre mňa chlap nič také neurobil. Aby si to pochopil správne, mne sa to veľmi páčilo, preto chcem vedieť, kvôli čomu si to urobil.“ Stále som jej pozeral do očí, „ako som povedal, ste nádherná a veľmi sa mi páčia.“ Usmiala sa. „Super! Podala mi ruku, „volám sa Miroslava,“ predstavil som sa, „som René.“ „Chceš mi bozkať nohy?“ pozrel som na ňu, „to je hnusné, slečna!“ vyskočila, „takže včera si ich cmúľal a dnes sa ti hnusia?“ skrčil som sa, vyzerala hrozivo, „nie, slečna, tak som to nemyslel,“ ospravedlňoval som svoje slová už druhýkrát za pár minút, „hnusné je takto žartovať. Nemyslím si, že to, že sa mi páčia vaše nohy, vás oprávňuje strieľať si zo mňa!“ Vystrela sa a na tvári sa jej rozprestrel nádherný úsmev, pomaly podišla ku mne, nevedel som čo čakať, a to čo urobila som teda nečakal vôbec. Ona si jednoducho sadla obkročmo na moje stehná, jej tvár bola centimeter od mojej, pobozkala ma na nos. „Ja by som veľmi chcela aby si mi ich bozkával, urobíš to pre mňa?“ „Áno slečna!“ súhlasil som, vstala a ľahla si na lehátko, šiel som za ňou, kľakol som si a vzal opatrne do ruky jej chodidlo, „slečna, myslíte to vážne?“ vytrhla nohu z mojich rúk. Vedel som to, ona sa so mnou len zahrávala! Pozrela na mňa prísnym pohľadom, „prestaň mi hovoriť slečna, som Miroslava, Mirka ak chceš, ale nie slečna!“ „Prepáč mmmmmmh.“ Nedopovedal som, ústa mi zatvorila jej nožička, pritlačila svoje rozkošné pršteky na moje pery. Bozkal som ich, chytil ju do ruky a pomaly som jej vybozkával každý prštek, celú podošvu, členok, komplet celé chodidlo. Nádherne voňala, a bola hebučká, pustil som sa do druhej.
Mirka ma celý čas pozorovala a usmievala sa. „Som veľmi rada, že si prišiel! Vieš, že som ťa nevedela dostať z hlavy, od kedy som odišla zo servisu?“ prestal som jej bozkávať nožičku, uprene som sa díval do jej očí, „niečo mi rozprávaj! Myslel som, že sa zbláznim, počarovala si mi, ty striga!“ dostal som facku chodidlom, ale len takú, akože. „Ja som striga?! ty jeden chudák!“ zasmiali sme sa naraz. Myslím, že sme sa zaľúbili jeden do druhého. Podišiel som na kolenách k jej boku, „myslíš to vážne? Naozaj si na mňa myslela?“ do očí sa jej natlačili slzy, „áno, myslela, neprestajne, musela som ti zavolať, nedalo sa to vydržať.“ Objala ma. „môžeš tu so mnou ostať do pondelka rána?“ „Ostanem s tebou koľko budeš chcieť, Mirka!“ pobozkala ma, bozkali sme sa náruživo, bolo to nádherné. Sedel som pri nej a tešil sa, bol som zaplavený radosťou, zobliekla sa do plaviek a ja som si utekal po svoje veci do auta. Dal som si plavky, šli sme do bazéna, teraz som ju videl skoro nahú, plavky toho veľa nezakrývali, mala božskú postavu, jej pevný zadoček ma fascinoval. Plávali sme a šantili vo vode, Mirka si sadla na okraj bazéna a ja som stál pred ňou s jej nohami na pleciach. Bozkával som ich zakaždým, keď boli v dosahu mojich úst. „Budem tu celý týždeň, budeš za mnou dochádzať po robote?“ opýtala sa, „Mirka, to asi nebude možné,“ viditeľne zosmutnela, „a cez víkend prídeš?“ opýtala sa s nádejou v hlase, „Mirka, prepáč,“ prehovoril som pomaly, naťahujúc ju, „ale nemôžem tu dochádzať po robote, lebo mám týždeň dovolenku.“ V momente bol môj krk chytený medzi jej nožičkami, jej stehná obopli môj krk a ona ho stlačila, „somár, utopím ťa!“ skĺzla sa do bazéna, držiac môj krk medzi stehnami. Keby chcela, celkom ľahko by ma utopila, našťastie nechcela, pustila ma a keď som sa vynoril, hneď som dostal dýchanie z úst do úst. „Si zlý!“ povedala mi. „Prepáč, nechcel som, ale naozaj mám týždeň dovolenku, takže ak by si potrebovala niekoho k svojim nádherným nožičkám, som ti k dispozícii.“ Bozkala ma a objímala nohami okolo pásu. Ten pocit šťastia sa nedá veľmi dobre opísať, ale mal som dojem, že by som teraz dokázal zodvihnúť auto, vlastnými rukami. Vyšli sme z vody a sadli si na terasu.
Rozprávali sme sa. Spoznávali sa navzájom. Mirka prednáša na vysokej škole, angličtinu a latinu. Je to pani profesorka, a ja som automechanik. Kráska a zviera, zasmiali sme sa. Povedala mi, že pohľadov na seba a svoje nohy si užije celkom dosť, ale ten môj bol iný, preto som ju zaujal, ešte vtedy, keď som ležal v jej aute na podlahe a položil som si jej nožičku na čelo. Bol už večer, poprosil som ju aby mi ukázala, kde by som sa mohol zložiť a kde majú kuchyňu, chcel som prichystať niečo na večeru. Vošli sme do chalupy, jednoducho ale elegantne zariadená, Mirka mi ukázala izbu kde sa môžem zložiť, ako som vydedukoval, bola to jej izba, niekoľko skríň a veľká posteľ, kúpeľňa s toaletou. Zišli sme späť dole. Kuchyňa bola spojená s veľkou obývačkou. S jej dovolením som si prezrel kde čo je, bola zásobená celkom dobre, varenie je mojim koníčkom, vždy sme sa zabávali s mojimi kamarátmi, keď sa ma niekto opýtal, akú mám odbornosť, vravel som, „kuchár automechanik.“ „Mirka, čo si budeš prosiť na večeru?“ sedela pri barovom pulte oddeľujúcom kuchyňu od haly, a pozerala na mňa prekvapene, ale len pol sekundy, hneď sa spamätala a povedala, „špagety carbonara, by som si dala.“ „OK, slečna, o chvíľu to bude!“ dva roky som varil v reštike, a tak som celkom slušne ovládal prípravu jedál po porciách, je to rýchle, a špagety nezaberú viac ako dvadsať minút, ale len preto, že som nepoznal kuchyňu. Odbehol som ešte do auta po veľkú tašku s vínom a pochutinami, a pustil sa do toho. Pozorovala ma, a aj ja ju, bola nádherná. Cvičím kalisteniku a mám celkom slušnú postavu, aj povestný pekáč buchiet, takže si myslím, že aj Mirka sa má načo pozerať, mal som na sebe tak ako aj ona, len plavky. O dvadsať minút som servíroval, stála pri stole a pozerala raz na mňa a raz na stôl. Musel som ju chytiť za rameno a usadiť ju, „Mirka, najlepšie sú ešte horúce!“ upozornil som ju, „dobrú chuť prajem slečna!“ prebrala sa a začala jesť, ďalších pätnásť minút sa ozývalo vzdychanie, to vzdychala Mirka, veľmi jej totiž chutili moje špagety. Musel som jej dva krát pridať.
Ešte šťastie, že som toho urobil trošku viac. Dojedla, pozrela na mňa, „René! To bolo fantastické! Kde si sa to naučil?“ vykríkla nadšene, potešila ma. „Varím od mala, mal som sedemnásť, keď nám zomreli rodičia, ostal som sám so staršou sestrou, varili sme si spolu, starala sa o mňa až pokiaľ som neskončil vyšku. Je to moje hobby, a dva roky som po škole varil v kamarátovej reštaurácii.“ Usmial som sa na ňu. „Ty si vyštudoval vysokú školu?“ opýtala sa udivene, urazene som jej odvetil, „predstav si! Robím v servise a som inžinier!“ Zahanbila sa, „René, ja som to tak nemyslela, mne vôbec nevadí, že robíš v servise, veď si predsa tu, so mnou!“ usmial som sa, „prepáč Mirka, nemohol som si odpustiť.“ Usmial sa, „už to nerob! Bolí to!“ „nebudem, sľubujem.“ Podišla ku mne a sadla si na moje stehná, dostal som pusu, „si najlepší automechanik na svete! Za dva dni si sa mi postaral o auto, nohy, srdiečko, bruško, a príjemne sa mi s tebou rozpráva, čiže aj o dušu. Čo máš ešte v talóne?“ „Čo len budeš chcieť Mirka.“ Ochladilo sa trochu, „pôjdem si niečo obliecť, aj ty by si mala.“ Prikývla a spolu sme vyšli do jej izby. Vylovil som z tašky, kraťasy a tričko, sedela na posteli a sledovala ako sa obliekam, usmial som sa na ňu, „pomôžem ti?“ opýtal som sa jej, prikývla a ukázala na kôpku na stoličke, mala tam tak isto krátke nohavice, tričko a hrubé ponožky, také, čo sa nosia miesto papúč. Obliekol som jej tričko, natiahol na jej úžasné nožičky kraťasy, kľačal som a tak som si vyložil jej nohy na ramená, pochopila a zodvihla z postele zadoček, kraťasy boli na mieste, vzal som do rúk jej pravé chodidielko a začal ho bozkávať, šteklil som ju na podošve svojim jazykom, kopala ma, jemne som jej cmúľal jej drobnučké, rozkošné pršteky, nakoniec som ich zakryl ponožkou, venoval som sa druhej nožičke. Zbožňujem tú elektrizujúcu chuť jej labiek. Keď som bol hotový, pozval som ju na víno, natešene súhlasila, išli sme dole, upratal som rýchlo kuchyňu a sadli sme si v obývačke do pohovky, nalial som nám víno, zobral som si jej nožičky do lona a vyzul jej ponožky, jemne som jej masíroval a hladil chodidlá, a lýtka. Rozprávali sme sa. Porozprával som jej o svojej milovanej sestre Dorotke. Bola mojou sestrou, mamkou, ockom, bola mojim všetkým. Dorotka má skvelého manžela a dve deti. Mal som ich veľmi rád, boli mojou jedinou rodinou. Keď sa vzali, odsťahovala sa z nášho domu k manželovi a mne ostal rodičovský dom. Počúvala a v očiach mala smútok, „prečo si smutná Mirka?“ „neviem, je mi to ľúto, čo si musel prežiť, neviem si predstaviť čo by som robila, keby som v takom veku stratila rodičov. Ste úžasní, ty aj tvoja sestra. Čo robí?“ „Po vyške nastúpila v jednej banke ako asistentka riaditeľa, teraz je tam riaditeľkou ona. Je to super baba, je o šesť rokov staršia a je to moja najlepšia kamarátka.“ „Si iný!“ odvetila Mirka, pozrel som na ňu , hneď dodala, „iný ako ostatní chlapi.
Príde mi, že presne vieš čo chceš, a si úctivý, vieš vynikajúco variť, proste si iný, a ja som ti veľmi vďačná, za to, že si sa odvážil a pobozkal mi nohy. Vidím, že cvičíš, máš nádhernú postavu, aj ja cvičím, robím kick-box, už dvadsať rokov, takže, ak by sa mi nepáčilo, čo si v servise urobil, asi by si sa o tom hneď dozvedel!“ usmiala sa. Hneď som vystrašene pustil jej nožičky, „a to mi vravíš až teraz!“ môj vydesený hlas jej vyčaroval vrásky na čele, smutným hlasom povedala, „nechcela som ťa vydesiť, ale chápem ťa, muži nemajú radi silné ženy. To nevadí, môžeme ostať priateľmi.“ V jej hlase bolo cítiť veľký smútok a sklamanie. „Mirka, prepáč,“ povedal som tichým hlasom a vzápätí som hlasno vykríkol, „šalieš?! Si najkrajšia, najúžasnejšia žena na svete! A je mi jedno či ma skopeš! Budem ti bozkávať nožičky, pokiaľ sa dokážem hýbať!“ na potvrdenie svojich slov som zaboril tvár do jej chodidiel a zasypal ich pusami. Zobrala mi ich. Prisunula sa ku mne a objala ma. „René!“ dostal som nádhernú pusu. Schúlila sa ku mne, popíjali sme víno a bolo nám dobre. „Je to zvláštne! René, poznám ťa len pár hodín a predsa mi je s tebou tak dobre, zdá sa mi, ako keby som ťa poznala už roky. Pozrel som na ňu, pohladil ju po tvári, „si nádherná a ďakujem bohu za ten skrat, čo spôsobil, že som pobozkal najkrajšie nožičky na svete.“ bolo už dosť neskoro, keď sme sa rozhodli, že je čas ľahnúť si. Prišli sme do jej izby, odišla do kúpeľne a po krátkej sprche, vyšla v pyžamku, osprchoval som sa a obliekol si svoje pyžamo, čo vlastne boli voľné trenírky. Mirka ležala na posteli a ja som ostal bezradne stáť, nevedel som kde budem spať, nepovedala mi to. „Kam si môžem ľahnúť, Mirka?“ opýtal som sa. Pozrela na mňa udivene, „ako to myslíš, kam? No predsa k mojim nohám, nechceš predsa aby im bolo v noci smutno!“ usmial som sa, ľahol som si tak, že som bol ohnutý okolo Mirky a jej studené nožičky som mal na svojom bruchu.
Hladkal som ich, Mirka nás prikryla a ocitol som sa v tme. Sám s jej nožičkami, trošku som sa presunul a jemne ich bozkával, cmúľal, hladil, neodvážil som sa ísť vyššie ako po jej členky. Po nejakom čase sa Mirka prestala hýbať, zaspinkala. Ešte som sa chvíľu povenoval jej chodidlám a zaspal som aj ja. Prebudil som sa prvý, bol som odkrytý a niečo ma tlačila na tvári, bola to Mirkina nožička. Jemne som sa oslobodil aby som Mirku nezobudil a zišiel som potichu dole, chcel som ju prekvapiť, bolo len pol siedmej a dúfal som, že bude ešte aspoň hodinu a pol spať. Zamiesil som cesto, chcel som jej upiecť rožky. Rožky s maslom a horúce kakao. Nič lepšie na raňajky neexistuje. Cesto by malo kysnúť hodinu a pol, ale už som ovládal finty, ktoré to skrátia na pol hodinu. O hodinu som kráčal hore po schodoch s podnosom v rukách, ešte teplé, voňavé rožky, med, maslo, soľ a horúce kakao. Idem zobudiť Mirku. Otvoril som si lakťom a vošiel cúvajúc do izby, otočil som sa, sedela na posteli a rozospatým pohľadom zisťovala čo sa deje. „René, čo tu tak nádherne vonia?“ „Vaše raňajky madam!“ položil som jej podnos na nohy. Skoro jej vypadli oči z jamiek. Bez váhania sa do toho vrhla, bolo mi smiešne, celú pusu mala od masla a kakaa. Musel som ju pribrzdiť. „Mirka, spomaľ, bude ti zle. Neboj sa, nikto ti to nezje.“ Usmiala sa nevinne, prehltla, „René, to je také dobré!“ pôžitkársky si oblizla pery. „Som veľmi rád, že ti chutná.“ Stál som pri okne, prichádzalo auto, vystúpila z neho žena, jej podoba s Mirkou mi jasne povedala, že ide o jej mamku. Nepovedal som jej nič, obliekol som si kraťasy a tričko a zišiel som dole, šiel som skontrolovať ďalšiu várku rožkov v rúre. Ešte minútka. Jej mama vošla a udivene na mňa pozerala, išiel som jej oproti. „Dobrý deň, pani. Som René, som tu s vašou dcérou, Mirkou.“ Hneď som jej pre istotu vysvetlil čo tam robím, usmiala sa, „ako viete, že som jej mama?“ usmial som sa, „žartujete, však? Vidím po kom je taká krásna!“ „Vy lichotník! Kde je Mirka?“ „Raňajkuje v posteli, prepáčte madam, zhoria mi rožky!“ otočil som sa k rúre a vybral ich, akurát včas. Pozerala na mňa a oči mala vytreštené, „chcete mi povedať, že ste jej upiekol rožky?“ opýtala sa prekvapene. „Áno, a bol by som rád, keby ste sa naraňajkovali. Prosím.“ Usadil som ju k stolu, dostala do ruky hrnček s kakaom, a na tanierik dva rožky, maslo. „Prosíte si med, alebo soľ?“ neveriacky na mňa pozerala, „soľ.“ Popýtala. Natrela si teplý rožok maslom, posolila a zahryzla doňho. Bolo vidieť ako z nej opadol všetok stres, ako jej ochabli ramená, zapila rožok v puse, kakaom.
Mala zatvorené oči a prežúvala. Zrazu otvorila oči a pozrela ostro na mňa, „prebudil si vo mne malé dievča, mladý pán! Takto presne si pamätám svoje detstvo.“ „Som rád, že vám chutná, madam!“ usmiala sa, „čím sa živíte?“ jej otázka ma nezaskočila, pozerajúc sa, priamo do jej očí, som jej odvetil, „som automechanik, madam.“ „Tak predsa si prišiel! Predvčerom večer ti volala a potom skákala po chalupe ako pojašená, má tridsať a takú šťastnú som ju hádam ani nevidela, a teraz sa ani nečudujem. Ospravedlňujem sa za priame slová, som zvyknutá vravieť čo si myslím.“ „mám rád úprimnosť, bolí to menej ako neskoro zistená pravda.“ Pozrela na mňa s údivom, určite si sa neminul povolaniu?“ prežúvajúc sa uistila. „Nie madam, baví ma opravovať autá a celkom slušne ma to aj živí.“ „Mami!!!“ ozvalo sa zo schodov. Obzreli sme sa, Mirka schádzala s podnosom v rukách, podišla ku mne, objala ma, dala mi pusu, „to boli najlepšie raňajky za,č ani neviem koľko rokov!“ otočila sa k svojej mame, „ty tu čo robíš?“ Jej mamka sa usmiala, „mobil máš vypnutý, bála som sa.“ Mirka si tľapla po čele, „bože, zabudla som ho dať nabiť, prepáč mami.“ Podišla k nej a objala ju. „Neboj sa, dojem a pôjdem, zdá sa, že si v dobrých rukách,“ povedala Mirke a žmurkla na ňu,“ „je báječný, a dobre vyzerá!“ dodala ešte, „je super, mami ani nevieš aký je super!“ odvetila jej Mirka, „dámy, prepáčte, pôjdem hore do izby!“ povedal som aby som ich upozornil, že som tam a počujem ich. Obe sa pozreli na mňa a naraz sa rozosmiali. Dosmiali sa a naraz obe povedali, „prepáč!“ pozreli na seba a znovu sa rozosmiali. Boli rozkošné, obe. „Nevadí, rád vidím, že sa bavíte!“ podpichol som. Mirka bola hneď pri mne a dala mi pusu, pozrela na svoju mamu, „no, nie je chutný?“ už som sa červenal. Jej mama na mňa hľadela, krútila hlavou, „nikdy by som nepovedala, že raz budem jesť najlepšie rožky a upečie ich automechanik, máš môj obdiv, a ďakujem ti za ozaj skvelé raňajky, René!“ „Bolo mi potešením madam,“ podišla a podala mi ruku, „si zlatý, a nevolaj ma madam, som Izabela.“ „Ďakujem Izabela.“ Odvetil som jej s úsmevom, „tak vás nebudem rušiť deti.“ Otočila sa , rozlúčila a odišla. Mirka na mňa vyskočila, „tak teraz si ako zabodoval?! Si prvý chlap, ktorý sa mamke zapáčil! Blahoželám ti! Milujem ťa!“ dostal som nádhernú pusu. Chytil som ju za zadok a dvihol vysoko nad hlavu, sedela mi v dlaniach a balansovala nad mojou hlavou, bola ako pierko, oproti mojim osemdesiatim piatim kilám, ktoré som pri cvičení so svojou váhou dvíhal. Kričala, „drž ma! Spadnem! Drž ma!, pomaly som ju spúšťal, jej bruško som mal pri ústach, pobozkal som jej ho, objala môj krk svojimi stehnami, len, len som stihol vytiahnuť ruky, moje ústa a nos sa dostali do jej lona, prekrížila si za mojim chrbtom nohy a stlačila, jej stisk bol ohromný, cítil som tlak v hlave, krk som mal mliaždený tými najkrajšími nohami na svete, držala sa rukami mojej hlavy a stále stláčala môj krk, snažil som sa roztiahnuť jej stehná, ale bezvýsledne. Začal ma opúšťať sila, pomaly som sa spustil na kolená a o chvíľu som sedel na zemi s Mirkou, pevne držiacou môj krk v objatí jej trénovaných nožičiek. Stlačila ešte viac a mňa zrazu pohltila tma. Omdlel som, keď som sa prebral, sedel som na zemi, Mirka stála za mnou, bol som opretý o jej nohy, držala ma jemne za hlavu a hladila ma. „to bola sila! Mirka! Tvoje nohy!“ nevedel som dopovedať, myšlienky sa mi mihali hlavou. Kľakol som si a otočil sa k nej, pozrel som hore do jej očí, „Mirka, si skvelá, to bolo úžasné!“ sklonil som sa a pobozkal som pršteky jej nožičiek. Sadol som si pred ňu, usmievala sa, zodvihla nôžku a strčila mi jej špičku do pusy.
Cmúľal som jej pršteky ako cukríky. Cítil som sa vzrušujúco, poníženie od krásnej, drobnej ženy, nič lepšie si neviem predstaviť. Po chvíli si nôžky vymenila. „Poďme si trochu zacvičiť a potom by sme mohli ísť do vody,“ navrhla Mirka. Hneď som vyskočil, šli sme sa nahodiť rovno do plaviek. Na konci terasy bola žinenka, tam sme cvičili, Mirka stála na jednej nohe a druhú mala vysoko nad hlavou, cvičila kopy, točila sa okolo osi a kopala, vyzerala úchvatne, svaly na jej nádherných nožičkách hrali. Bola úchvatná, jej dlhé čierne vlasy poletovali okolo jej hlavy. Scéna ako z filmu. Nevedel som sa vynadívať. Zrazu mi pokynula aby som prišiel k nej. Trochu som sa bál. Postavil som sa pred ňu, niekoľko krát ma kopla do hlavy, ale tak, že kop ukončila letmým dotykom svojho chodidielka s mojou hlavou, hrala sa a ja som bol veľmi vzrušený. Našla si ešte lepšiu zábavku a tentoraz sa každý jej kop končil pusou na jej nožičku, to sa veľmi zapáčilo jej. Potom trošičku pritvrdila a začala ma kopať do bicepsov. Bolelo to, začal som sa brániť, po pár minútach som s istotou vedel, že ak by ma chcela zbiť, nemal by som žiadnu šancu, bola neskutočne rýchla a vedela rýchlosťou strely skombinovať kop a úder rukou, dostal som jednu takú tréningovú, päsťou do brucha a celkom ma zaskočila jej sila. Jednoducho bola silná, technicky. Na záver mi ukázala čo dokáže, vyskočila mi na krk a v objatí nožičiek ma stiahla na zem, páčila mi krk a jednu ruku svojimi nohami a voľnými rukami mi dala sériu úderov na hlavu, ale len ich naznačila, keby ma udrela naozaj, asi by ma zabila. Bola nebezpečná, nechcel by som proti nej stáť ako jej protivník. Vstala, ja som ostal ležať, urobila víťaznú pózu a položila si svoje chodidielko rovno na moje pootvorené ústa. Neodolal som a jemne ju šteklil jazykom po podošve. Pritlačila nožičku viac, neprestal som, nakoniec to nevydržala a vzala ju preč. „Ty jeden! Ja ti ukážem!“ Postavila sa oboma nohami na moju hruď. Raz jednou a vzápätí druhou labkou ma fackovala. Musel som ich na striedačku bozkávať. Skončilo to tak, že mi oboma hebkými chodidlami stála na tvári a balansovala. Hľadel som na jej nádherné telo, týčiace sa nad mojimi očami. Vyzerala ako bohyňa. Po chvíli zišla z mojej hlavy a posadila sa na moju hruď. „Tak čo? Ako sa ti páči tvoje dievča teraz?“ usmievala sa, „si neskutočne krásna! Milujem ťa.“ Len toľko som jej povedal, ale myslím si, že môj pohľad prezrádzal všetko ostatné. Posunula sa vyššie a sedela mi svojim pevným zadočkom rovno na krku, dusila ma. Ten pocit bezmocnosti ma vzrušoval na maximum. Vták mi stál a ja som sa trochu hanbil za ten stan z mojich plaviek. Odsadla si z môjho hrdla a posadila sa až na moje brucho, siahla rukou za svoj chrbát a pohladila môj stojací úd. Usmiala sa, „tebe sa to páči,“ nebola to otázka, len konštatovanie, posunula sa ešte viac dozadu a môj penis bol pritlačený jej rozkrokom.
Pár krát sa po ňom posunula, ľahla si na mňa, „na toto ešte máme čas,“ pošepkala mi, „Mirka, mne stačí, že môžem byť s tebou, a za tamto mi prepáč, neviem to ovplyvniť, dotkneš sa ma a je to! Proste s tým nič neurobím.“ Zavrtela zadočkom, „neospravedlňuj sa, som rada, že sa ti až tak páčim.“ Pobozkala ma, „poďme do vody!“ vstala a podala mi ruku, pomohla mi na nohy. Vošli sme do bazéna a chvíľu sme plávali, potom sme len stáli v objatí a bozkávali sa, vyšvihla sa na okraj bazéna a ponúkla mi svoje chutnučké chodidielka, neváhal som a začal jej ich jemne okusovať, veľmi ju to šteklilo. Začalo fúkať a vyzeralo to tak, že bude búrka, „Mirka, navrhujem aby sme upratali a presťahovali sa dnu, môžeme si uvariť niečo dobré na obed,“ nahla sa a ja som sa trošku vytiahol z bazéna, dostal som krásnu pusu, „vynikajúci nápad René.“ Rýchlo sme upratali a skryli veci pod strechu, zakryl som bazén a keď sme vchádzali dnu, začali padať prvé kvapky.
Deluxe.
