Vravím mu, „zídem nižšie a dáme ešte jedno kolo, to budú ďalšie dve police a ostatné zvládnem zo stoličky.“ Bol ticho. Tak som mu chodidlom dala jemnú, akože facku a dodala som, „nepočujem.“ „Samozrejme slečna Stanka.“ Tak preto! teraz budeš prekvapený, ale dostal si sa do ďalšieho levelu, tak si to uži, pomyslela som si. Najprv si ho musím trošku pripraviť, poučiť a ideme na to. Kľakla som si a potom sadla, čiže som mu stehnami sedela na ramenách a Peter mal svoju tvár zaborenú v mojom lone. Zohla som nohy v kolenách a nárty som si zahákla o jeho brucho...