Piatok sa vliekol neuveriteľne pomaly, a sobota nebola iná, pred obedom som sa rozhodol, že uvarím večeru, dúfajúc, že príjme pozvanie. Bolo len trištvrte na štyri, keď sa ozval zvonček pri dverách. Pozdravil som ju a kľakol si, prezul som ju do korkáčov. Na nožičkách mala čierne, jemné pančušky. Usmievala sa, „ďakujem Tomy,“ povedala a ja som sa skoro zbláznil od radosti. Všimol som si, že dnes nemá rozkladací stôl, mala len svoju veľkú kabelu, oblečené mala tričko a legíny, ktoré zvýrazňovali jej božské nohy a zadoček. Vybrala z nej plachtu a podala mi ju so...